28
Weberovka – Vysoké Tatry
Dňa 25.1.2014 sa podaril prelez Weberovky a zostup Nemeckým rebríkom.
Niekedy pred rokom Martin Varga alias Vargi volá: “Poďme do Weberovky”. Ja na to že dobre, ale šestkové fleky lezieš Ty (ešte som VI v zime neliezol). Maťo súhlasil . Tak sme do toho skočili, bojovali a nenachádzali štandy. Pod kľúčovou dĺžkou sme to otočili späť, lebo dĺžku pod tým sme neliezli komínom priamo (ľahšie), ale zprava (ako sa lezie v lete) a vytrápili sa. Predstava, že kľúčová dĺžka je o stupeň ešte ťažšia nás odstavila.
Tohoročný druhý pokus dal Vargi s Cipem, no neuspeli. Tretí pokus (môj druhý) som bol s Vargim. Od začiatku všetko ťahá Maťo a úspešne preliezame kľúčovú dĺžku, ale je tma ( ešte štyri dĺžky), tak končíme. Klobúk dole pred Vargiho výkonom v kľúčovej dĺžke, ktorá je navyše aj dosť rozbitá s lokrami ako stoličky. Myslel som si, aký humus a dodre, že som to neťahal, ale ostatné dĺžky sú prenádherné. Počas tejto akcie som dostal “bonus” v podobe padajúcich “kamienkov” od českých bratov z Hrany Weberovky, ale nevyužil som ho, ani som nechcel.
V Tatrách “prituhuje” a tak 24.1. vyrážame do rozpracovaného Vargiho projektu. Ráno 25.1. v čase 5:40 hod. už po raňajkách pomalým tempom stúpame pod lievik. Po prevedení potrebného túningu ešte za tmy začíname liezť. Prvé štyri ťahám ja, piatu a šiestu kľúčovú Martin, v ktorej som sa tentokrát zabil, lebo som sa nesústredil a ustrelil mi hrot. Siedmu a ôsmu zas ja, som dosť v pi.., lebo neviem nájsť štandy pod snehom a vyrobil som aj jedno čudo, nakoľko vo vyhladenom žľabe s hluchými špárkami sa čudo robí ľahko (napr. skoba listovka nabitá do tretiny, čočík založený za silno prilepený lokrík a pre istotu ešte dobre zakopaný cepín do slabšie držiaceho snehu a silná viera, že máme štand). Deviatu dĺžku Maťo, lebo pamätal z leta, že kde je štand. Desiatu-poslednú už za šera s pomocou čelovky doliezam ja. Konečne sme hore a toto sme chceli.
Radosť z výstupu a obava pred zostupom. Návrh na zlanenie (II. lavínovka, miestami slabšie držiaci sneh, fest tma, za tmy a v zime som ešte tadiaľ nezostupoval) nepodporujem a navrhujem zostup aj keď som na “Nemeckom rebríku” ešte v živote nebol ( len II. lavínovka, sneh nie je až taký zlý, jeden štand sme nenašli bude treba prekopať vagón snehu, zanechať matroš, sekne sa lano, málo pohybu a zmrzneme ako náš čaj vo fľaške, Maťo tu už bol v lete a osvieží si pamäť, zlaňovania sme si už v tejto ceste užili dosť). Zostupujeme za svitu čeloviek a mierného sneženia dolu žľabom a s ubúdajúcimi výšk. metrami ubúda aj orientácia v spleti žľabov, pilierov a rebier. Prechádzam do sedielka v rebre a mal by som podľa Maťa vidieť šikmú vysneženú rampu. Vidím len krátke stupňovité rebro a vpravo tmu, vľavo ešte väčšiu tmu. Posielam dopredu Maťa nech loví v pamäti a premieta to do zimných podmienok. Miestami sa zaisťujeme, blúdime, občas nás prestraší hukot lavínok z čerstvého snehu, zlaňujeme z kosovky. Po piatich hodinách zostupu sme v bezpečí a pred 23:00 hod. exneme na chate pollitrový čaj a pivko, neskôr aj niečo zjeme. Koniec dobrý, všetko dobré.
V nedeľu riešime čo na raňajky, lebo sme počítali s návratom ešte v sobotu a podľa toho sme brali stravu, ale zhodou okolností boli na chate aj tri Rozlomiťáčky a mali stravy zrejme nadbytok. Sponzormi tejto akcie boli Martin Varga, Milan Kolibár a Lenka Pappová, ktorá nám poskytla skvelé raňajky, za čo jej srdečne ďakujeme.
Moje poďakovanie patrí Vargimu, že som mohol byť súčasťou tejto skvelej akcie.
MK
Obrovska gratulacia pani lezci, len tak dalej…
Super chlapci, som vedel že to jedného dňa báchnete
Pridať komentár