Milí priatelia,

Je mi ľúto, že som nasledujúce riadky musel napísať. Predpokladám, že k mentorovaniu a poúčaniu máte rovnaký vzťah ako ja. Ale keďže som sa v poslednom čase u lezcov stretol s porušovaním elementárnych pravidiel pobytu v prírode, prekonávam svoj punkerský odpor a vyjadrujem sa. Predpokladám, že každý lezec má prírodu rád a poškodzuje ju iba nevedomky. Pritom stačí dodržiavať dve jednoduché zásady: 1. Odpadky nepatria do lesa. 2. Prírodu nepoškodzujem

1.Odpadky nepatria do lesa.

Zdanlivo banálna vec. Snáď každý vie, že obal z keksíka si zabalí do batoha a zo skál ho odnesie do civilizácie. Napriek tomu v skalách nie je problém nájsť papieriky, fľaše, konzervy. Jasné, nemusia byť od lezcov, napriek tomu, ak budú skaly zasvinené, budeme za to vinení my. Okrem toho sa každému stane, že mu nejaký paierik odfúkne, alebo ho jednoduch zabudne. Preto je normálne, že zo skál beriem aj odpadky, ktoré nie sú moje. Čo s odpadkami, ktoré brať dole z rozličných dôvodov nechcem (napr. použitý toaletný paier)? Väčšinou sa jedná o veci prírode relatívne neškodné, ktoré vadia iba esteticky, keď sú rozhádzané po lese. Takže ak kus toaleťáku zahrabem, ten sa tam rýchlo rozloží a nikomu to neublíži. Ďalšou možnosťou je odpad spáliť, čo je podľa mňa nevhodné. Pri papieri to nie je problém, ale stačí jedna krabička od cigariet (t.j. alobal + kartón + celofán) a je smrad v celom údolí. A to už nehovorím o sáčkoch a PET fľašiach. Na ohníku si opekám jedlo, karcinogénne látky si do tela viem dostať príjemnejšími spôsobmi. A do lesa nechodím dýchať smrad spáleného igelitu. Okrem toho, ten odpad je tak ľahký, že nie je nijaký problém zniesť ho dolu (aj keď si nerobím ilúzia, čo s ním potom spravia J).

Pár špecifických odpadov:

Špaky – keď si fajčiar všade so sebou nosí krabičku cigariet a zapaľovač, mohol by si nosiť aj zápalkovú krabičku na špaky (a mnohí to robia). Neznášam, keď je nástup pod skalami zašpakovaný ako staničné nástupište.

Banánové a pomarančové šupky – ide o biologický materiál, veľa ľudí ho odhadzuje do lesa. Nič proti, len ide o mieru. Napríklad v Ospe, kde je každý deň dvesto lezcov a každý si dá banán alebo pomaranč je lesík zahádzaný šupkami a vyzerá ako kompost. Tie šupky pritom vážia pár gramov.

Koberčeky – niektorí lezci majú záľubu nechávať v prírode (áno aj klenba na Turniach je príroda) kvázi užitočné veci, napr. koberčeky. Aj mňa poteší keď nájdem pod nástupom rohožku a nezašpiním si lezečky. Koberček však po čase začne hniť, rozpadať sa a špatiť okolie (podľa mňa špatí aj nový). Kto chceme nastupovať do cesty z koberčeka, nosme si rohožku so sebou a po použití si ju aj odnesme.

Zásoby – raz som pri odchode spod Ostrvy upozornil nejakých lezcov, že si zabudli fľašu s minerálkou. Oni nato, že ju nepotrebujú a že ju nechávajú tu šak sa niekomu zíde. Až sa mi rozum zastavil: fľaška za pár dní zožltne a nikomu nenapadne z nej piť. Skôr ako by sa našiel niekto, kto si vlastnú vodu zabudol a zanechaná fľaša mu zachráni život sa bude musieť nájsť niekto, kto fľašu znesie dole aby nešpatila.

Hovná, vložky, toaleťák – OK, odtiaľ – potiaľ, hovná ostanú v lese. Ale aj taká mačka si ich vie po sebe zahrabať. Kopec lezcov to pritom nerobí. Výsledkom sú mínové polia, kde do toho hlavne potme nie je problém stúpiť, kopec múch a smrad. Nehovoriac o estetike.

Pre tých čo to nepochopili uvediem príklad:

Pred:                                                                            Po:

2. Prírodu nepoškodzujem

Resp. ju poškodzujem čo najmenej. A aj skaly sú príroda. Chce to trošku citu pri čistení ciest, zostupovaní žľabmi, táborení a pod. Každý má v sebe laťku a každý ju má v inej výške  Tá moja je asi takáto: Malý nápis s názvom cesty , vyvŕtaný chyt v hluchom mieste cesty, cementom spevnené madlo, olámané konáriky stromu dotýkajúce sa skaly OK. Ale napr. navŕtať chyty nad zemou aby sa dalo traverzovať s cepínmi (a označiť ich syntetikou veľkými bodkami), vyhodiť pri čistení cesty hniezdo s vajíčkami, vypíliť celý strom  to je na mňa priveľa.

A ešte jeden dôvod, prečo toto všetko rešpektovať. Pri diskusiách s ochranármi máme jeden silný argument: Lezci prírode neškodia, ale ju majú radi a chránia ju. Nepripravme sa oň!

EMBERt