Krásne počasie babieho leta vyhnalo Veroniku a moju  maličkosť do Tatier. Po úžasnej komunikácii, keď som sa v piatok večer, už cestou takmer prázdnym autom do Tatier dozvedel, že Leo s Mílanom v tom istom čase sedia v osobáku do Tatier, sme došli cca o 22.00 na Chatu pri Popradskom plese.

Po ubytovaní sme rýchlo išli do reštyky za účelom dodržania pivného režimu. Pre istotu sme si hneď dali načapovať po dve pivka, keby pípu zamkli. Večer trochu hygieny a odchod spať. V 8 posteľovej izbe boli traja španieli, traja blaváci a my dvaja. Ráno budíček o 6,30, raňajky v posteli, pár čajíkov v reštyke a o 7:30 hurá do hôr. Pod Volovku sme došli za dve hoďky, chvíľu veget a nástup do JZ rebra (Puškáš 6+). Úžasná stena, krásne počasie, bezvetrie a trochu otravné slnko, najmä že som bol oblečený celý v čiernom. Najhoršie na tom boli nohy, keďže v troch kľúčových dĺžkach sa nedali lezečky, tiež väčšinou
čierne, vyzuť. Hore, vo vrchole JZ steny, kde sa spája niekoľko ciest, bolo trošku tesno, ale aj tak super lezenie a úžasné podmienky. Na vrchol sme doliezli o
17:00. Vzhľadom na už krátke dni sme rýchlo zbalili vercajg rýchlo ku zlaňáku. Bolo tam trochu tesno, jednu dvojku sme dobehli v druhom zlaňáku, ďalšia na nás
zhadzovala šutre zhora. Rýchly zostup pod stenu pre batoh, zbalenie pri Vyšnom Žabom plese a pri čelovkách poď ho dole. Na Popradskom plese zopár pív pri posedení s Leom a Milanom, a keď nám už nenaliali, tak do postele.

V nedeľu ráno, keď sme sa zobudili, sme vyskúšali lezečky, a bolo jasné, že aj napriek gýčovému počasiu nelezieme. Ja som mal otlačené nechty, Veronika achilovky. A keďže ani jeden z nás nebol na Rysoch, bolo rozhodnuté, čo robíme. Výšľap v ostrom tempe, dve zastávky na bufet a obed, asi 15 minút na Rysoch, jedno pivko na Chate pod rysmi (mimochodom najdrahšie aké som v živote pil – 3 éčka) a za necelých 5 hodín opäť na Popradskom plese. Prvý krát toho roku som išiel z lezenia v Tatrách za svetla domov. Úžasný víkend za nami.

Magi

[View with PicLens]