Bolo to pred rokom a bola sobota. Vyrazili sme za tmy z KE (o 04:00 hod.) do VT v zložení Rasťo, Vargi, Miki a ja. Plán na vychádzku je super jednoduchý- prechod Sóliskového hrebeňa od Pred. Sóliska za denného svetla a v prípade, že nestíhame ( čo vedeli všetci zúčastnení aj neprítomní pohľadom) zostúpime do Furkotskej doliny niektorým vhodným žľabom.

Na zjazdovke tvrdý firn, radosť stúpať a potom len prašan usadený a prašan nafúkaný a štyria vyčesaní turisti. Naša vychádzka bezproblémovo trvala až po vrchol Furkotského Sóliska, kde nás stopla Vysoká lávka (hlboké sedlo). Po osobnom preskúmaní terénu nám neodvrátiteľne hrozilo lezenie a použitie lanovej techniky, ale vzhľadom na podmienky (chuť snehu)sme dali otočku. Začali sme plniť inú časť plánu-zostup do doliny vhodným žľabom. Zostup zo sedla Šedá lávka do Furkotskej nám nahnal strach. Miki hlásil, že počul rupnutie (neboli to nervy ani väzy), ale v tom hluku (nadávajúci turisti)sa mu to aj mohlo zdať. Keď ruplo aj mne a trhlina v snehu po preskúmaní bola až na podklad, už nebol hluk, bol strach x4. Vrátili sme sa na pôvodnú trasu a po nej späť až do Zadného Sóliskového sedla. Zo sedla v záujme dodržania plánu a hlavne pre miernosť žľabu sme zostúpili do Furkotskej doliny, kde sme rátali psychické újmy a zrátali kamzíčie stádo. Na Chate pod Sóliskom sme udreli polievky a podumali o rozmanitosti VT. Na zjazdovke bol náďalej tvrdý firn a už len autom bezpečne zo Štrbského na D1. Všetky nástrahy tejto vychádzky zvládli zúčastnené osoby bez akéhokoľvek poškodenia súčasného stavu a s ponaučením. (22.12.2012)
Milan

[View with PicLens]