V piatok 9.1. sme sa vybrali si zaliezť prvé tohoročné ľady. Ako cieľ sme si zvolili Slovenský raj a ľady v Suchej Belej na doporučenie Slava. Piatok sa nám zdal ideálny , že akože nebudú tam návaly lezcov.

Po príchode na parkovisko v Podlesku sme o tom zapochybovali, keďže parkovisko bolo plné. Našťastie sa naše obavy zo stánia v zástupoch pod ľadmi nepotvrili a v doline sme okrem kôpky kurzujúcich sa poliakoch a pár turistov stretli iba Peťa Kuchára.

Prvý ľadík som začal ťahať , že sa rozleziem. V závere ma čakalo malé jazierko ale nezaváhal som a zaťal cepín rovno do neho. To som však nemal robiť, lebo som zapchal dieru pod ľadom kadiaľ tiekla voda. Z krásneho ľahkého ľadíku sa behom sekundy stal vodopád. Našťastie som potom zapojil myslenie a vykopal som ešte jednu dieru poniže a opäť voda ako keby zázrakom zmizla.

O chvíľku na to okolo mňa prefrčal Kuchy že ma nejakú stávku, že za 1:45 hodiny prelezie šesť určených ľadov (sólo) a stihne sa vratiť na parkovisko. Následne Marek potiahol svoj prvý ľadík v živote. Jednalo sa o Miskový vodopád cca 50 stupňov , ľahké ale na úvod výborné. Potom sme sa presunuli pod Okienkový ľad, ku ktorému sme však nestihli dôjsť lebo nás zlákaly ľady na ľavej strane ktoré boli super vytečené a na ktorých sme si dosítosti zaliezli.

Aktéri: Jerry, Marek, Katka

Rekapitulácia: vylezených 5 ľadov 45 až 80 stupňov a jeden cencúlik 85 stupňov.

[View with PicLens]