Opäť nejakým zázrakom vyrážame načas. Tentokrát smer juh – slnečné Slovinsko – OSP. Cesta je jednoznačná 900km diaľnice z KE do OSPu za slabých 8,5 hodiny sa ukladáme ráno o tretej spať. No slastný spánok netrvá dlho už o8:00 budíček, raňajky a hurá na skaly. Maťo a Duško sú v Ospe prvý krát, Jerry si opäť zaspomínal “ta to keď sme tu boliposledne  …” no a Janko sa tu cíti ako doma.

[View with PicLens]

Prvý deň dávame s Maťom nejaké 6a na rozlez a s vrchným aj 6b čo naťahali Janko s Duškom. Večer Janko premieňa vnútro Vita na štvormiestny barík v ktorom hráme karty, kecáme a popíjame do rána.Počúvame do kolečka Helenine Oči a Country Milan Branna 2004.  Heslom akcie sa stáva úvod Milanovej pesničky “Odhádzadzame z Utaha, choc dobre nám tu je ….”

Druhý deň to isté akurát sa 6a zmenilo na 6a+ a Jankove 6b na 6c. Exterémnym prelezom cesty Pišta,Feri, Lajči za 4b ktorú dáva aj Maťo aj Jerry na OS dávame tomu obtiažnosť tak II+. To plusko za krásne esteticky modelované chyty, kurzisti by sa vyhrali … Večer opäť kartičky a pivko.  Tretí deň sa ustabilizujeme na 6a+ na OS a 6b s nejakými sadnutiami Janko buší ostošesť všetko za 6c+ viac nechce bo že sa len rozlieza. Blíži sa poobedie a nasadáme opäť do Vita ktorý nám bol domovom predchádzajúce tri dni a naberáme kurz domovina …

Jerry