Celý týždeň menili predpoveď počasia pre Tatry, ale v stredu to už bolo jasné, že štvrtok, v deň mojich narodenín, bude asi najlepšie. Tak som začal zháňať spolulezca na takú rýchlovku, bo večer o ôsmej už dohodnutá oslava narodenín na stene. Obtelefonoval som vyše 30 ľudí, kým mi Dalibor povedal, že ide. A hneď nato volala aj Danka, bo keď som jej volal, tak ešte spala. A aj ona sa hneď chytila.

Tak kam ísť. Jednodňová rýchlovka s dvomi nováčikmi, čo v Tatrách, a vôbec vo veľkej stene ešte neliezli. Jednoznačná voľba. Kozí štít – J pilier. Relatívne blízko, pekná a ľahká „päťka“, prvé tri štandy odistené, zostup za sucha v celku príjemný. A v kútiku duše som veril, že keď to pôjde, tak dáme aj dve cesty. Napr. taký Dieška. Omyl. Napokon som bol rád, že sme nešli vlakom ale autom, bo večerná oslava by bola bez oslávenca.

Budíček o pol štvrtej a z Košíc vyrážame o 4:15. Na Bielej vode pár hltov narodeninovej becherovky od Danky a smer Brnčalka. Nechcel som sa zastaviť na Brnči, ale “ukecali“ ma. A nestálo ich to žiadnu námahu. Tak jedno pivko a poď ho ďalej do Červenej dolinky.

Pod cestu sme došli o 9:14 a to som pôvodne veril, že o deviatej už nalezieme. Tak nič, hodinový skĺz, naliezame okolo desiatej. Neuvedomil som si pri snívaní o druhej ceste, že sa nebudú vedieť naviazať na hruďák, ako istiť s dvojitým lanom, čo robiť na štandoch… a navyše sa z Danky vykľul náruživý fotograf, čo fotí všetko. Tak už som vedel, že cesta bude len jedna, ale ešte som veril. že o siedmej budeme v Košiciach. Ďalší omyl… Skúsil som naliezť vo vybramkách, ale hneď som to vzdal. Prezúvanie do lezečiek…ďalšie zdržanie. Lezenie vcelku šlo, lakte a ľavé rameno sa občas prihlásili, ale inak pohoda, počko takmer ideálne. Na prvom štande obliekam vestu, bo trochu fučí a je mi vcelku kosa. Danka oblieka tenkú vetrovku a Dalibor lezie celý deň v tričku s krátkym rukávom. V tretej dĺžke mi je už dosť teplo (prestalo fúkať a oteplilo sa), ale vyzliecť vestu som bol lenivý, tak na vrchol doliezam okolo štvrtej celkom spotený.

Balenie matrošu, foto, pivko, pár kociek čokolády a zostup tak okolo 16:45. Dalibor a Danka začali zostupovať skôr, ja ešte upravujem batoh a dopíjam pivko, bo plechovku nešlo zavrieť a predsa nevylejem… Dobehol som ich asi v polke žľabu, zabehol pod cestu pre Dankin batoh a na turistickom chodníku prebaľujeme vecí. Brnčalka s pivkom a potom zostup na Bielu vodu.

Na Brnči som stretol Peťu Škovránkovú, tak sme pokecali kým došli aj ostatní. Chvíľku sme ešte posedeli, dali dačo pod zub a zostup na Bielu vodu. Ja svojím tempom, oni tiež. Tak som si asi 20 minút poležal na lavičke pri parkovisku na Bielej vode. Rýchle prebalenie, Danka a ja hlt teplej becherovky a niečo po siedmej vyrážame a o 20:40 už som na oslave.

Nedočkaví, tak trochu rozbehnutí gratulanti, borovička, becherovka, pivko, dačo pod zub. Tanec, spev, zábava, proste fajnová oslava. Pred jednou sme to zapichli, Moško nás odviezol domov, ešte venčenie smečky spolu s Vikim a niečo po pol druhej spať, bo ráno do práce. Parádny, T22 hodinový deň za nami. A poniektorí ho potiahli ešte dlhšie.

Maggi.

[View with PicLens]