Sú  dve hodiny v noci. Ležím na posleli a neviem zaspať. Som príliš rozčúlený, tento deň bol posledná kvapka a ja som sa konečne rozhodol. Aj tak som vždy sníval, že túto mašinériu opustím. Vlastne som ani nikdy nemal v úmysle dať sa do nej zabudovať.

Prečo to nevyšlo je dlhá história, ale hlavné je, že som sa definitívne rozhodol. Od zajtra budem zase voľný. Predstavujem si ako pošlem šéfa dopiče. Nech im tam zo seba robí debila niekto iný. Život to je lezenie a mrhať 8 hodín denne v robote, na to je príliš krátky. A vôbec – ešte jeden taký deň ako dnes a ma z toho jebne, to je jasné.Serem im na to. Za usporené prachy kúpim od Ďura tú dodávku a ešte mi zvýši aspoň na rok na madžo, cestoviny a kečup. A potom sa uvidí. Veď nepotrebujem mať nalinkovaný život na 30 rokov dopredu.  Prinajhoršom budem dakde v Arcu istiť za jedlo ako ten americký dedo. Hlavne, že budem môcť liezť a bude mi dobre, natoľko sa už poznám. Ja predsa nemôžem žiť ako ostatní v tom každodennom  kolotoči, šak to si to možem rovno hodiť…

Zuza bude nasratá a určite so mnou nepôjde, ale nech sa dá vypchať. Mňa už nebaví hrať sa pána perspektívneho. Šak ja si ju nemožem zobrať, raz by ma zase tak nasrala jak dnes s tým nákupom a by som ju zabil. Za tú trochu trtkačky som už zaplatil až až, nech si teraz tá krava hľadá iného blbca. Ja som rozhodnutý. Zajtra hneď ráno jej poviem, že končíme, stiahnem z netu dajaké tlačivo na výpoveď a zavolám Ďurovi na tú dodávku. Mám v piči celý tento skurvený systém. Od zajta budem riešiť len ktorú cestu si dám na rozlez a ktorú potom a koľko dní ostanem v ktorej oblasti.Najprv pojdem do Buoux. Z princípu. Vlastne by som mohol vyraziť už zajtra naobed… A dám si tie super cesty v Styxe…

Zobudil som sa skoro, v izbe bolo ešte šero. Asi sa mi snívalo niečo pekné, lebo vták mi stál až ma bolel. Vedľa ležala Zuza. Spod košieľky jej trčala polovica zadku aj s mušličkou. Ani neviem ako som jej ho tam taký rozospatý vrazil a už to šlo…

Keď bolo po všetkom, zapriadla ako mačka a povedala: “Dobré ráno kocúrik, to som rada, že sa už nehneváš. Ja musím teraz bežať po tie oznamka do tlačiarne a Ty si nezabudni dať v práci potvrdiť príjem. Laco nám tú hypotéku už vybavil, stačí doniesť to lajstro a podpísať. A pošlem Ti SMS s účtom kam treba poslať tých 10%. Stretneme sa o štvrtej pred Auparkom.Ľubim Ťa.”

“Aj ja Teba” vyhŕhol som aicky.Potom som ešte trochu zadriemal. Ledva som stihol bus do práce.

autor niekto