Motivácia je téma taká vážna, že sme sa jej chceli v našom seriáli najprv vyhnúť a zároveň taká kľúčová, že sa jej vyhnúť proste nedá. Motivácia je základom každej ľudskej činnosti a je tým faktorom, ktorý najviac ovplyvňuje jej výsledok.

Na potreby nevyhnutné pre život (jedlo, spánok, sex)  máme zabudované fyziologické motivátory (hlad, únava, nuda), ktoré nás prinútia danú činnosť vykonať. Pre tak nezmyselnú vec, ako je lezenie po skalách si však musíme vystačiť s psychologickou motiváciou. Jej kvalita je ale u väčšiny lezcov mizerná (čomu zodpovedajú potom aj výsledky). Ako teda motiváciu zvýšiť?

Kedysi bolo zvykom v každom interview so známym lezcom položiť otázku „Prečo lezieš?“. Odpovede boli v podstate na jedno kopyto: „Neskutočne ma baví pohyb po skale“, „Odmalička milujem hory“ alebo „Relax s priateľmi a pohoda v skalách…“ proste drísty aké by ste na danú otázku pravdepodobne odpovedal aj Vy. Ale zamyslite sa sami, ako Vám takáto motivácia pomôže  stať sa najlepším lezcom na svete, vymakať sa až k hranici svojich schopností (a obetovať tomu potrebný čas, peniaze a zdravie)??? Veď to všetko môže mať aj štvorkový lezec. Prezradíme teda správnu odpoveď (je od lezca, ktorý zo seba vydal pre lezenie naozaj všetko, a dnes nevie ani stačiť kľučku na dverách): „Neviem, čo iné by som robil.“ Poradíme Vám, ako sa do takéhto stavu prepracovať.

Nech ste sa už rozhodli  liezť z akéhokoľvek dôvodu, ťažko pre to nájdete rozumové argumenty. A pre tréning tohto športu je to už úplne vylúčené. Človek za normálnych okolností (bez donútenia) vykonáva len činnosti, z ktorých plynie nejaký prospech jemu alebo iným. Je jasné, že nikomu inému Vaše lezenie nijako nepomáha a obrovský nepomer medzi nákladmi (čas, peniaze, zdravie) a tými pár benefitmi (ktoré navyše, ako sme ukázali môžete mať aj bez akéhokoľvek tréningu) sa logicky zdôvodniť nedá. Našťastie človek sa dokáže vysoko motivovať aj pre tie najnezmyselnejšie veci. Ako príklad poslúžia hráči na aoch (činnosť úžitkom porovnateľná s lezením, aj keď zdravšia). Títo dokážu obetovať

peniaze, čas, vzťahy a kariéru pre úplne nezmyselnú činnosť. Áno, rozumieš tomu správne. Jediným spôsobom ako sa namotivovať na špičkové lezecké výkony je vytvorenie závislosti. Aby si to dokázal aj Ty, odporúčam Ti prečítať si nejakú odbornú knihu o liečení narkomanov, ale odzadu. Tu uvediem iba základné postupy:

1. Okolie má na vznik závislostí zásadný vplyv.. Alkoholik sa svojho návyku nezbaví, ak bude chodiť so starou chlastpartiou. Odborníci mu odporúčajú nové kontakty s ľuďmi, čo alkoholu neholdujú. Ak si teda chceš vypestovať závislosť na lezení, musíš robiť pravý opak: nestretávaj sa s ľudmi, čo nelezú a nevenuj sa nijakým iným záľubám. Čítaj len Montanu a Jamesák, rozprávaj zásadne iba o lezení atď. O nejaký čas sa celý Tvoj svet scvrkne na lezenie. Aj keď by sa Ti potom niekedy liezť nechcelo, nebudeš vedieť, čo iné a s kým by si mohol robiť. A to už budeš mať napoly vyhraté.
2. Snaž sa v sebe vypestovať pocit, že je strašne dôležité, ako dobre lezieš. Nech Ti ani nenapadne, že je možno jedno, či vylezieš 8+ alebo 8+/9-. Všetci ľudia odvodzujú svoje sebavedomie od toho, čo v živote dokázali (niekto zarobil kopec peňazí, niekto pretiahol veľa báb atď.). Tvoja sebaúcta nech je postavená na tom, či podržíš lištu vo Vaničkách. Ak Ti ešte záleží na niečom inom ako na lezení, musíš to zmeniť! Nelezcami pohŕdaj (Čo dokázal napr. taký Bill Gates? Veď ten chudák v živote nevyliezol ani šestku!).
3. Narkomanov učia, aby zvládali problémové situácie bez drogy. Ty sa naopak snaž, aby Ti bolo lezenie únikom od reality a  problémov. Poznám ľudí, ktorí v tomto umení natoľko pokročili, že už bežný život skoro nezvládajú. V podstate jediné, čo dokážu je liezť. Dnes už je ale takýchto guruov málo, ale ak niektorú z týchto pochybných existencií stretneš večer pri jeho rozsypanej dodávke pod skalami, môžeš sa o motivácii naučiť veľmi veľa.

Ak budeš dodržiavať aspoň tieto základné rady, už o krátky čas nebudeš rozmýšľať o tom, čo so sychravým januárovým dňom. Pôjdeš boudrovať na miestne skalky a ani Ti nepríde, že je to vlastne trápenie, stískať so zmrznutými rukami vlhké chyty. Že deň by sa dal stráviť aj príjemnejšie. Budeš makať, trénovať až do mŕtva a nebudeš sa pýtať na čo je to vlastne dobré. Nikdy nezapochybuješ, že jediný pocit, ktorý v živote naozaj stojí zato je, keď Ťa prsty pália po celodennom lezení.

MB