Blíži sa Veľká Noc – sviatky jari, človek si povie, že by bolo načase otvoriť lezeckú sezónu. Lenže ako, keď skaly pokrýva hrubá vrstva snehu a vonku fúka severák? Zima sa tu drží zubami nechtami a nie a nie odísť. Tak padol nápad skúsiť to o pár kilometrov južnejšie v známom letovisku (jarovisku?) lezcov, v Ospe.

Hodili sme nápad do pléna a zdalo sa, že zožal veľký úspech. Nakoniec sme však nastúpili do auta len dvaja (a to sme mali šťastie, že bolo vôbec kam nastúpiť). V utorok 19. 3.  v noci sme dali zbohom Slovensku a vydali sme sa cez maďarskú pustu na slnečnú Istriu. Už v stredu poobede sme sa liepali na šuter v Črnom Kale. Bolo pod mrakom a trochu popŕchalo, ale to nás nemôže odradiť. Úvod do sezóny predstavoval kruté prebudenie do reality. Dobrý zimný tréning na stene nikdy nenahradí lezenie na skale. Človek nevidí chyty a stupy ( tie potvory sú všetky sivé a dokonale sa na skale maskujú) a nevie stáť na nohách. Druhý deň sme to skúsili v Napoleonike. Počasie sa umúdrilo a tak sme mohli konečne vyhrievať kosti na slniečku a liezť len v tričku (alebo aj bez). V piatok sme si to opäť namierili do Črného Kalu a konečne padli aj nejaké vyššie čísla aj keď v porovnaní s vrcholom lezeckej sezóny to nestojí za reč . V sobotu bol posledný lezecký deň, pretože počasie sa začínalo kaziť. Vybrali sme sa do Ospu. Slniečko už nesvietilo, ale teplota sa stále držala okolo 12tich stupňov a skala bola vyhriata, tak sme ešte čo to poliezli. Posledný deň pršalo a fúkalo, tak sme sa vybrali spoznávať miestné pamätihodnosti (nebudeme si predsa skracovať dovolenku len kvôli počasiu).

Aj keď možno by to nebol zlý nápad, predože najsilnejší zážitok z výletu bola jednoznačne spiatočná cesta. Na Slovinských úzkych a strmých okreskách centimetrová vrstva ľadu a na diaľnici sneh, vietor, záveje od pobrežia až takmer domov a cestárov by si zrátal na prstoch. Ale šťastlivo sme došli, lezeckú sezónu máme otvorenú, vieme, kde sa treba zlepšiť, čo trénovať a tak môžme opäť vybrať lyže a bežky, bo na skaly najbližšie dni asi podmienky nedovolia.

Verča & Laci

[View with PicLens]