“Tak ja teda do tých Tatier môžem ísť”

Chvíľka ticha a potom Lacov rozjarený hlas: “Práve som pristál vo Viedni, za hodinu mi ide IC z Blavy, mal som ísť rovno na otcovu šesťdesiatku, ale serem na to, vystúpim v Poprade. Čo pojdeme?”

Jedna z najlepších vecí na fakt dobrom kamošovi je, že sa dokáže robiť, že sa niektoré veci nikdy nestali. Bol to  proste ten starý Laco, čo keď bol so mnou dohodnutý na Dreveník a mama ho zamkla doma, aby sa učil a dokončil strednú, tak zlanil zo šiesteho o radriátor, dobehol na stanicu, naskočil do rozbiehajúceho sa vlaku a keď ho naháňali osožáci, scvakol im pred nosom kľučky tých rozťahovacích dverí expresom a zamiešal sa medzi nás. V ďalšej stanici sme im všetci zborovo prisahali, že sme nikoho naskakovať nevideli. Nakoniec nás nechali tak a bolo vidno, že sami pochybovali či sa im to len nezdalo. Laco potom vysvetľoval, že keď sa otočili, chcel ich popýtať, aby mu vrátili ten expres, ale nie je chuj a vie, kedy stačí. Na Laca bol proste spoľah a keď išlo o lezenie, nič ho nemohlo zastaviť.

“Čo keby sme šli odpytliť toho Pochyláča?” navrhuje Laco.

No za tých 15 rokov ten pytel určite odhnil a spadol, ale Južný Kežmarák je naša srdcovka, tak prečo nie. “Super o piatej ide posledná lanovka stíhaš?”

Laco: “Jasné, budem tam, vezmi komplet matroš, ja mám iba lezky a sedák”.

Chcel som s ním ešte upresniť kopec vecí, ale spojenie sa prerušilo. Skúšam zavolať znova. Nič. Len nejaká neprečítaná SMS. Na chvíľku som sa zľakol, že sa chce Zuza vrátiť, ale táto bola od Orangeu: Na základe Vašej žiadosti bola zablokovaná SIM karta číslo …

Ihneď mi docvaklo. Paušál bol písaný na Zuzinu živnosť a tak ho teraz zrušila. Logicky. No a? Šak na všetkom podstatnom sme sa dohodli a vedel som, že o piatej bude Laco 100% sedieť na bágli pred lanovkou v Lomnici. Tak som pobalil matroš a šiel kúpiť nejaké jedlo, ale bankomat mi zožral kartu, že bola na základe žiadosti majiteľa účtu zablokovaná. Blesková inventúra prezradila, že som majiteľom štyridsiatich troch centov. Hm. Jedlo na lezenie až tak netreba, do Lomnice dojdem aj načierno… ale v lanovke WC nie je a nejaké to vínko by sa do bivaku zišlo. Chcel som niekomu z au zavolať, nech mi žičí dvacku, ale potom som si spomenul, že som všetky čísla na kamošov vymazal. Už to mám:  skočím k mame. Ak nebude foter doma možno niečo vyškemrám.

V MHD ma chytil revízor. 100€. Nevadí pojdem dva dni porobiť dajaké výškovky. U našich klopem na dvere a nič. Ja kretén, šak sú na chate. Skúšam svoj starý kľúč, ale jasné že foter fabku vymenil. Viem, že domovníčka kľúče má – keby dačo. Proste presne pre takéto prípady. Vysvetlil som jej, že sme s rodičmi v Kysaku na chate a mama si zabudla tabletky na srdce, tak som zbehol pre nich, ale kľúče som zabudol a teraz ísť zase po nich a späť… A mamka už tú tabletku mala dávno zobrať a tak. Tak mi odomkla a ja som ako úhor vkĺzol dnu. V žiadnej zo zvyčajných skrýší nebolo ani fuka. Vtom mi zrak padol na kľúče od fotrovho auta. Jasne že šli na maminej rachotine, aby sa tomu jeho  Renaultíku neošúchal dezén na gumách. Šak sa nič nestane, keď ho trochu prevetrám, zajtra večer je späť a nikto si nič nevšimne. O chvíľu si to už jebem 130 cez Branisko.

Policajná kontrola. Áno, viem akého priestupku som sa dopustil. Nie neuhradím pokutu namieste. Doklady od auta som zabudol.

Krátka kontrola v registri kradnutých áut. Nič. A keďže meno majiteľa sa zhoduje s mojím púšťajú ma ďalej. Dostávam šeky na 150 (rýchlosť) + 50 (chýbajúci techničák). Ta čo pojdem robiť na celý týždeň, horšie je, že ma zdržali.

Za Spišským štvrtkom už vidno Kežmarák. Platne ružové od zapadajúceho slnka. Už zajtra ráno budem tam… Kútikom oka zazriem hnedú šmuhu, dupem na brzdu, vyhadzuje ma do šancu a do stromu. Prijebaný zajac. Ešte na mňa chvíľu pozerá ako nadávam a odskáče do poľa. Auto je v piči a dokonca sa mi zdalo, že mi airbag pripučil prsty na ľavej ruke. Hneď robím pár visov a zhybov na tej jabloni a je to OK. To som si vydýchol.

Chvíľu rozmýšľam komu zavolať, ale potom si spomeniem, že telefón mi nefunguje. Aj tak by to znamenalo, že definitívne nestihnem to rande s Lacom. To by ma iste už načisto odpísal (aj ja by som to na jeho mieste urobil) a navyše by som si nezaliezol. Keď tu začnem niečo riešiť, všetko moje dnešné úsilie (a to tatove auto) vyjde proste úplne nazmar. Ak to teraz vzdám, nikdy sa už na seba nebudem môcť pozrieť do zrkadla. Konieckoncov, auto odtiahnu aj bezo mňa. Vďaka tomu vraku v šanci mi zastavili hneď prví okoloidúci. Vystrašených Poliakov som ukľudnil, že nikoho netreba zachraňovať, že stačí, keď ma hodia do Lomnice. Bol to boj s časom. A stihli by sme to, keby ten krowkožrút nechodil cez dediny 50 jak jebo. Keď som dobehol pred budovu lanovky bolo 17:02. Kabínka sa práve pohýnala s dvoma dôchodcovskými párikmi. Laco nikde. Žeby neprišiel? Je to možné? Nie je. S kvílením bŕzd rovno predo mnou zastavuje taxík s rakúskou ŠPZ.

Szia kokoce! Škerí sa ako obesenec a vysvetľuje mi, že lietadlo meškalo, tak by busom nestíhal ten vlak. Že si vzal zo Schwechatu do Blavy taxík, ale keďže bola zápcha, tak ho nestihol ani tak. V Trnave ho už skoro mali, ale nakoniec musel ísť Kemal až sem. Kemal vyloží takú skriňu na kolieskach zamáva nám a odfrčí preč (Laco mu musel zaplatiť dopredu). No aspoň si zatrekujeme teší sa Laco, chytí do ruky ten kufor a vyberie sa popod lanovku hore. Výšľap nám ubehol rýchlo, lebo sme sa skoro celú cestu rozprávali o tom ako budeme zajtra liezť. Aj keď asi by mi bolo lepšie, keby som bol trochu menej hladný. Ale aspoň som sa netrepal po Tatrách s kufrom na kolieskach ako Laco. Ale on si ešte píska. Sa mu žije, keď dostal v lietadle raňajky.

V bivaku sa Laco čuduje, že som mu nedoniesol spacák. Konštatuje, že som dement, keď som si myslel, že on bude mať, ale nehnevá sa. Je ako dieťa večer pred Vianocami. Nebol v Tatrách dva roky a teraz pod mesiacom ožiarenou stenou neexistovala vec, čo by ho mohla naštvať.

V noci bola kosa, ale nakoniec som musel zaspať, lebo keď som ráno otvoril oči tá sivá farba a monotónny šum vytrvalého lejaku  ma dosť prekvapili.

MB

Stena: http://www.tatry.nfo.sk/stena.php?kod=02940722:Ke%9Emarsk%FD-%9At%EDt:2558

Cesta: http://www.tatry.nfo.sk/f.php?f=stity//0294//02940702.gif