Kežmarský štít, Ľavým vhĺbením, 21.8.2015, Dalibor & Maggi. Celý týždeň pri práci preklipkávam na nete 4 meteostanice s očakávaním, kedy sa aspoň čiastočne zhodnú. Už vo štvrtok naobed som tušil, že zajtra, teda v piatok, by to šlo. Len zohnať spolulezca. Zrazu mi zazvonil telefón a Dalibor sa pýta, či nejdeme zajtra do Tatier. Že sa mu nechce robiť a že asi bude pekne.

Tak sme sa predbežne dohodli, že áno, ale že večer po predpovedi si to ešte potvrdíme. Jurčovič sľúbil, že pršať nebude, a všetci okrem MB hlásili vcelku pekné počasie. Rozhodnúť kam ísť potom už nebolo také ťažké. Má byť pekne, kosa a vietor od SV až V. Niečo ľahké, utekacie aby na štandoch nebola kosa a môže byť aj dlhé. Kežmarský štít a cesta Ľavým vhĺbením sa zdala optimálna.

Keďže už dvakrát na mňa ráno čakal Dalibor, bo som vždy pár minút meškal, sedím ráno o štvrtej na zastávke a popíjam pivko. O 4:10 volám Daliborovi, že kde je…..a zobudil som ho. Tak pod dohľadom polície (3x okolo mňa prešli) ležím na zastávke MHD na lavičke a čakám. Niečo po pol piatej vyrážame smer Tatry. Počas cesty som už zvažoval, či nezmeníme kôli zdržaniu cieľ lezenia. Predsa je len Kežmarák veľký kopec s 550 m stenou, ale nakoniec o 6:20 vyrážame z Lomnice smer Ľavé vhĺbenie. O 7:50 míňame Skalnaté pleso a o 8:40 sme už pod stenou. Neveril som, že to tak rýchlo dáme.

Bufet, obliekanie úväzkov, ovešanie matrošom a prichádza trojka slovenských lezcov. Cieľ: Ľavé vhĺbenie. Tak sa rýchlo naväzujem, aby sme nezdržiavali, a keď naliezam, prichádza ďalšia trojka. Poľský horskáč a horský vodca s dvomi klientami. A tiež do Ľavého vhĺbenia. Hotová fronta ako na banány za socíku.

Tak sa mi to prestalo páčiť. Jednak sa trebalo ponáhľať bo veľká stena, kopec lezcov pod nástupom, dlhá cesta a počko nehlásili až také 100%-né. A tiež musel som dávať obrovský pozor na voľné šutre. Dačo uvoľníš a veľká šanca, že niekoho trafíš. Napriek psychickému tlaku lezenie príjemné, nitov tak akurát, a ak sa bojíš, sem tam ešte nejaký zakladač.
Prvá dĺžka v pohode, ale druhý štand som nenašiel. Tak takmer na konci lana, na jednom spite, perine a čoku doberám Dalibora. Tretia dĺžka v pohode bez jediného istenia, a aj psychický tlak povolil, bo sme ostatným ušli. V ôsmej dĺžke nás dobehli poliaci, ktorí predbehli šolíchajúcich sa slovákov a psychická pohoda bola zase tatam. Vodca sa takmer neistil, používal len stabilné istenia a navyše presne vedel kade cesta vedie. Veď ju už toho roku liezol piaty krát. Ja som hornú časť po rampe liezol len raz, v roku 1981, keď som liezol Birkenmajera (spoločný výlez po rampe). Na to horský vodca reagoval, že to som musel ešte liezť ešte spolu s Birkenmajerom. No, ale aspň diktoval, kade mám ísť, a kde sú spity a štandy, tak som aspoň smer cesty nemusel hľadať.

Po jedenástich dlhých dĺžkach prichádzame do ľahšieho vrcholového terénu. Ešte dve dĺžky tak, že mi Dalibor len uvoľňoval lano a ja som ho istil cez rameno. Po prvej dĺžke sa prezúvame do trekov, bo nohy už strašne tŕpia, malý bufet a pokračujeme na vrchol. Po ďalšej dĺžke balíme laná a súčasne vystupujeme na vrchol tesne pred treťou. Poliaci akurát začali zostupovať.

Pár foto, nejaké telefonáty bo pracovný deň a zostupujeme za poliakmi. V Huncovskej kotline posledný bufet, balíme vercajg a okolo trištvrte na päť vyrážame. Niečo po piatej (17:07) míňame Skalnaté pleso a o 18:15 sme pri aute. A medzi 20:15 a 21:00 tri pivká u nás na stene. Zase sa splnil jeden môj tatranský sen a už len vymýšať, ktorý zrealizujem najbližšie.

Cesta Ľavé vhĺbenie – Puškáš je prekrásna, ľahká a dlhá cesta vo veľkej tatranskej stene. Štandy sú odistené väčšinou na vzdialenosť cca 50 m (2. št. sme nenašli, ale určite tam je niekde vľavo, siedma dĺžka je kratšia) a vždy 1~3 splity na dĺžku. Skala je väčšinou vymytá, pevná, často bez možnosti doistenia. Čo sa týka obtiažnosti, tak 11 dĺžková súvislá trojka bez nejakých väčších hluchých miest s niekoľkými štvorkovými úsekmi. Scenéricky úžasná s lezením v jednej z najväčších južne orienovaných tatranských stien plnej ťažkých ciest a s výhľadom do 700 metrovej JV steny Lomničáka. Ideálna pre tých, čo nehľadajú športové výkony (teda okrem vytrvalosti a kondičky), ale pekné vyžitie v horskom, lezeckom teréne. Pozor pri síce ľahkých, ale dlhších, neistených odlezoch.

Maggi

[View with PicLens]