- trochu väčší, s trochu inou skalou, trochu viac na juh, trochu bližšie k moru a podľa sprievodcu vraj s najväčšou stenou v regióne – to je Paklenica. Po menšom chaose kto, kedy, ako, prečo, načo, začo, a hlavne za koľko! Sa nazbierala štvorica ľudí? A vyrazilo sa na cestu. Kto – Laci, Mia, Tinka – neskôr unesená na Hvar a vymenená za Katku a Lako.

Kedy – September

Prečo – asi sa nám chcelo

Načo – hlavne sa kúpať

Začo – asi za eurá

Za koľko – …

Po menšom znechutení na ľahkých vyšmýkaných cestách, na ktoré sme natrafili v prvý deň (sobota) zoznamovania sa s miestnym prostredím sme to napravili ďalšie dni na ťažších skoro nevyšmýkaných stenách germanodromu alebo v okolitých stenách.

Laciho som ukecal na viacdĺžkové lezenie a hneď na druhý deň (nedeľa) sme sa vydali na Debeli Kuk – stup vyliezť Zgrešeni – 5b (VI-) dĺžka100 metrov. Písali že je to odistené. Vďaka za staré skoby… . Mali sme nejaké „krátke“ lano a po minutí druhého štandu som zažil budovateľskú horúčku 5 metrov pod zlaňákom. Ešte že sa dali založiť šlingy za zuby a štand bol na svet. Keď to Laci uvidel troch zbledol, ale zato sa mu dostalo tej cti byť prvý na vrchole.

V pondelok sa pokazilo počasie tak sa šlo do Zadaru

V utorok to nebolo o nič lepšie ale aspoň nepršalo a tak sme šli poobede opäť na skaly.

V stredu bolo zrazu pekne a tak sme si vybehli na Mali čuk cestu Celjsky stup – 5a (V+) – 150 metrov. Pridala sa k nám aj Katka a Mia.

A ďalší deň to prišlo (štvrtok) budík o 5:00 a z menším zdržaním sme vyrazili dobiť Aniču kuk. Podarilo sa nám byť prvý v tejto asi najlezenejšej ceste ( Mosoraški, 5c (VI), 350 metrov), ale neboli sme prvý, ktorý boli prvý v ten deň na vrchole. Nejako sa mi v tej malej stene podarilo stratiť smer a zrazu som bol v inej ceste. Všetko by bolo v poriadku keby sa z úseku písaného asi za 4 nestalo podľa môjho odhadu 6a+ (VII-). Odhad bol potvrdený sprievodcom. Naliezli sme do cesty Kaurismakis mistake 7a+ (VIII+) ale dotyčná dĺžka bola za VII-. To bolo prvý krát čo som založil okrem šlingy aj niečo iné – nie až tak parádneho čoka do nie až tak dobrej špáry… Medzitým nás obehla poľská dvojka, s ktorou sme našli správny smer a vydali sme sa v ich stopách. Po vyvrcholení prišlo to najhoršie – zostup…

Piatok – reset day, ale dievčatá to ťahalo na stenu a tak šli večer ešte niečo poliezť

Sobota – posledný deň. Laci nechcel ísť už nič dlhé, lebo nás čakala nočná cesta domov a tak sme sa s Miou vybrali na Veliki čuk – Sjavertno rebro – 4b (5-) – 170 metrov. Už len ten nástup dal zabrať. Ked sme to konečne našli tak už boli nalezené 2 dvojky a 3 práve začínala. Malá pauza a začalo sa liezť. Celkom to šlo a aj odistené to bolo napodiv celkom dobre. Čakal som iba štandy, kedže sprievodca písal šlingy a kamarátov ( friendy). Po dolezení pár fotiek, zostup, zbalenie vecí a cesta domov.

Mia, Katka/Tinka liezli krátke ťažšie cesty.

Lako

PS: prešlo iba destilačným procesom nie korektúrou

PSS: vydané v skrátenej forme

PSSS: pre záujemcov dlhej formy prosíme pri osobnom stretnutí s dotyčnými aktérmi zásobovať dotyčných rozprávačov dostatkom tekutín

[View with PicLens]