I. Nápad – Bolo to asi pred sto rokmi. S Radom sme práve doliezli Ohnivé mačky a vegetili na vrchole Homole. Reč prišla na bájny Poláčkov výkon, keď v jeden deň vysóloval na Homoľu hneď tri cesty: Ohnivé Mačky, Ave Máriu a Bimba.

Vraj v tom Bimbovi sa v hornom rajbase nejak zasekol a už sa mu chystali zhora hodiť lano, ale potom sa zase odsekol a doliezol to. Neuveriteľný výkon, kto pozná tunajšie lahôdky vie o čom hovorím: neisté osmičkové kroky bez stupov 100m nad asfaltkou… Takýto borci z nás ani nikdy nebudú, ale začali sme sa hecovať, že by sme to mohli zopakovať aspoň istení. Mačky sme už mali vo vačku a tak sme sa presunuli do Bimba. Aj toho sme dali, ale psychicky nalomení a s boľavými nohami sme už na Ave Máriu nemali.

Večer doma v posteli som rozmýšľal, že tie tri cesty majú dokopy 10 dľžok, z toho 4 osmičkové, 4 sedmičkové a 2 šestkové. Ako jedna horská desaťdĺžka by to malo v pohode ísť. Ešte som si pomyslel, že keď má jedna cesta na Homoľu v priemere 80m, tak by sa ich za deň malo dať vyliezť aj desať, šak 800m je ako napr. Marmolada a to sa za deň dá…

II. Plán
Málo sa o tom vie, ale čokoľvek si človek pomyslí, bude použité proti nemu. Odvtedy som si v hlave stále robil prepočty: pri pol hodine na dĺžku krát priemerne 3 dĺžky na cestu to máme jeden a pol hodiny na cestu krát 10 ciest to máme 15 hodín. Ak začneme o 6:00, o 21:00 sme hotoví a ešte máme rezervu, lebo minimálne 3 cesty sa dajú vyliezť na 2 dĺžky. Aha, zabudol som zarátať čas na 10 zlanení z Homole. Ak by sme na jedno rátali 30 minút tak to máme ďalších 5 hod. To by sme boli hotoví o 1:00 v noci. A to by bolo za prvé neregulérne, lebo by sme tých 10 ciest nevyliezli za jeden deň. Ešte nepríjemnejšie by bolo liezť posledné dve cesty potme (vidno je do cca 21:00).

Takže ešte raz. Zobral som si čistý papier a kalkulačku. Kde hľadať úspory? Pol hodina na dĺžku… Prvý by mohol dať dĺžku za 15 minút, druhý za desať. To by bolo spolu len 25 minút krát 30 dĺzok to máme 12 a pol hodiny. Zoberieme si so sebou ešte jedno lano, to si necháme visieť v zlaňáku a tak odpadne 10 krát kufrovanie a rozmotávanie lana. Na pripravenom lane trvá zlanenie maximálne 5 minút, takže obaja za 10 minút krát 10 ciest to máme jednu hodinu a 40 minút. Ak začneme ráno 6:00 + 12:30 hod. lezenia + 1:40 hod. zlaňovania je 20:10. To máme ešte skoro hodinu rezervu! Som geniálny!!!

Keď som tento plán, tento plod svojej duševnej kreativity predstavil Radovi, tak namiesto toho aby pochválil moju genialitu ho začal spochybňovať. Vraj by aspoň po každých dvoch cestách mala byť prestávka na jedlo a pitie. Lebo vraj bez toho tempom 10-15 min / dĺžka tých 15 hodín vkuse fungovať nevydržíme. Lenže 5 prestávok po 15min by znamenalo 1:15 navyše a teda koniec o 21:25. Kurva… Ale vlastne, veď posledný zlaňák a posledná pauza môžu byť v pohode potme, takže dolezieme presne o 21:00! V pohode! Ale aj ja som musel uznať, že nejakú extra rezervu tam nemáme.

Ľudský duch je už taký – ak má jasne vytýčený cieľ, nikdy sa nevzdáva. Ani ja som sa nezľakol a smelo som vymýšľal ďalej. Ak by sme si pri prvej ceste na vrchol vyniesli batoh s vodou a jedlom na celý deň, tak by si mohol bufet robiť popri doberaní vždy ten, čo by ťahal poslednú dĺžku (už dávno som mal jasno v tom, že liezť budeme iba také cesty, čo začínajú zo zeme a končia na vrchole Homole). Na stožiar dáme nejaké samosvorné istítko a bude to aj bezpečné. A ušetríme tú hodinu na pauzy. A ešte k tomu môžme začať už o 5:00 namiesto 6:00. Týmto som nám získal 2 hodiny rezervy, takže náš plán už nič nemohlo ohroziť. Rado súhlasí, aj keď kuviká dačo o tom, že čo keď nás budú bolieť nohy alebo nebudeme vládať. Klamem mu, že sa nemusíme strhať, že keď toho budeme mať napríklad po piatich cestách dosť, tak to zabalíme, hlavne že si dobre zalezieme.

Už len si všetky tie cesty dopredu predliezť, lebo dobre vieme, že po roku sa dá (napr. v Bimbovi) stráviť tých 15 minút aj v jedinom stupe. A potom určiť deň D, čo musí byť hneď začiatkom júla aby bolo od 5:00 do 21:00 svetlo.

III. Deň D, 7.7.2018
Budík 2:30 ráno, vyrážam z Veľkého Šariša. Prešov plný mládeže vracajúcej sa z diskoték, ale aj tak dorážam do Zádielu oproti plánu o 8 minút skôr. Pod Homoľou už čaká Rado. Bude to naše prvé tohoročné spoločné lezenie, príprava nevyšla celkom podľa plánu… A hneď sa vyskytla prvá komplikácia. Radovi treba srať! Mňa snáď jebne!!! Do Bakoša tak nastupujeme až 5:15, ešteže máme tie 2 hodiny rezervu.

Ďalej už išlo našťastie všetko presne podľa plánu takže o 20:30 zapisujem naše dnešné prelezy do vrcholovej knižky: 1. Bakoš, 2. Noční vtáci, 3. Krtko, 4. Tera inominata, 5. Posledná príležitosť, 6. Bimbo, 7. Imaginárne ilúzie, 8. Ave Mária, 9. Yogi, 10. Spišské špárky. A ideme na chatu na pivo, dnes je otvorenie sezóny.

*Homol sapiens je titul ktorý sa udeľuje lezcovi, ktorý na Homoľu vylezie najviac ciest za jeden deň, titul je putovný a radi ho odovzdáme ďalej

MB