Motanie sa vo Finale Ligure alebo Rozlomiťáci zdolávajú Taliansko.
Odchod podvečer z Košíc v zoskupení: Duno boci, Tinka, Jaro, Duška, Laci, Roman, Peťo sa niesol v duchu pohodky a rešpektom pred cca 1500 km-ovou cestou.

Do kempu sme trafili “napoprvé”, aj so susedmi sme boli spokojní alias “Rene und borovicka team” dvaja gentlmeni z Nemecka. Dokázali sme ukecať Tinku a neísť hneď prvý večer na skaly, ale pozrieť sa k moru a dať si taliansku pizzu.
Od ďalšieho rána sme sa striedavo motali, liezli, oddychovali, spoznávali nové sektory a učili sa taliančinu – uno vino rosso, uno bianco.
Počasie dopadlo nad očakávanie, pršalo iba dva-krát aj to počas rest-day. Poliezlo sa toho hodne, od 4c po 7b v podaní Duška a Tinky, Peťo si vytiahol prvé 6b, Duška prvé 6a+, vyskúšali sme si aj viacdĺžkové cesty, zablúdili do veľkolepej jaskyne, v skratke, každý si príde na svoje.
Dovolenka trvala 2 týždne a stihli sme vidieť asi 3 alebo 4 sektory z celkového počtu niečo cez 40, v každom sektore nad 100 ciest. Náš kamarát Rene navštevuje tuto oblasť už 7-mi rok a stále ma čo objavovať. Ciest je tak veľa a tak roztrúsených, že sme radšej dali na rady lezcov a zbytočne neblúdili.
Každopádne, Finale Ligure je veľkolepé, nádherne skaly aj plaze, domáci sú otvorení, talianky škaredé a pivo drahé, po víne bolí hlava a lemončelo je len 30-tka. Odporúčam doniesť slovenky a borovičku, skopírovať sprievodcu a liezť, liezť, liezť.

[View with PicLens]