Dňa 6.10.2013 som vyrazil s Vargim v obvyklom čase na cestu do hôr na “Cestu do hôr” v J stene Kežmarského štítu.

Po úvodnom “stúpaní” na Skalnaté pleso v kabínkovej lanovke a príprave na obľúbenú činnosť, začal Vargi pracovať a ťahať lano smerom hore. Úlohu tlačiť lano smerom hore a dozerať na bezpečnosť pracujúceho som vopred prijal bez námietok. Je slnečno a nefúka, sniežik sa topí, kamene z Lomničáku lietajú, lanovka premáva, Maťo bojuje, ja kukám ako hladko lezenie prebieha. Aj mne to
ide hladko, lebo miesta kde bola obtiažnosť s véčkom a tromi paličkami som s radosťou podojil a v ostatnom zabojoval. Po úspešnom priblížení sa  k záverečnej dĺžke nám bola do cesty násilím daná prekážka v podobe množstva kvapiek, ktoré výživne vlhčili kľúčové miesta  aj Maťove oči. Po jeho analýze a spracovaní záveru (abo dám, abo jebnem do štandu), bola zdvihnutá tzv. hodená rukavica uložená na dosah. Týmto sa naša Cesta do hôr zmenila na Cestu z hôr a skončila ako obvykle, až za tmy.

Milan

Stena: http://www.tatry.nfo.sk/stena.php?kod=02940722:Ke%9Emarsk%FD-%9At%EDt:2558

Cesta: http://www.tatry.nfo.sk/cesta.php?obr=stity//0294//02940722.p

[View with PicLens]