Zuza zase plače. To nemám rád a väčšinou ma to rozčuľuje, ale tentoraz som ju chápal. Tá večera s jej rodičmi bola pre ňu veľmi dôležitá a ja som sľúbil, že prídem. Ale som neprišiel. Vyhováral som sa, že sme po robote zašli s kolegami na pivo, nejak sme sa tam zabudli, ožrali sa a šli do bordelu. Ale neverila mi ani slovo.

Príliš dobre ma poznala a vedela, že som bol liezť. Nevedel som ako vysušiť jej slzy, tak som ju nechal tak a šiel na povalu urobiť si ešte pár sérií visov na lište. Pomohlo to – keď som sa o pol hodinku vkradol naspäť, vzlyky už počuť nebolo. Možno nakoniec pochopila, že zajtra mám restday a nemohol som ten tréning vynechať.

Keď som sa potom šuchol do postele, zdalo sa, že spí. Po chvíli som  však pocítil na bruchu jej ruku. Nereagoval som. Až keď sa nado mňa naklonila aby ma pobozkala, otočil som sa chrbtom. O chvíľu som zase počul jej tiché vzlyky. Bolo mi jej ľúto a najradšej by som ju objal a povedal jej, že ju aj tak ľúbim, ale veľmi dobre viem, ako také udobrovanie končieva. A bielkoviny predsa potrebujem na regeneráciu. Pozajtra totiž idem na ostrý pokus.

Restday býva nuda, ale o dnešku to neplatí. Ráno som si ani nestihol vduchu zopakovať kroky projektu a už si ma zavolal na koberček šéf. Keď som videl, že je tam aj direktor, tušil som, že bude zle a nebude to len zdžub za tie vyvŕtané dvojprstovky na hajzloch. Vraj čo som robil v utorok poobede…

Tak to som vedel celkom presne. V ten deň som totiž mal doteraz najlepší pokus v projekte. Úvodnú platňu aj prvý previs som dal úplne vpohode, v kútiku som dokonca vyklepával. V druhom previse som chytil bandy, ale doliezol som až ku špárke.Tam som skončil, ale keby som ešte trochu zabojoval, mohol som sa dostať až do madiel pod strechou. Tam by som sklepal a keby som podržal tú oblinu na hrane…

“Mal som poobednú službu na hotline” povedal som nahlas.
“A čo nám k tomu ešte poviete?” spýtal sa direktor.
Rozhodol som sa pre 3 osvedčené taktiky: zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať. “Noo, nič zvláštne sa nestalo”.
“Kedy ste odišli z práce?” pýta sa šéf. Volajú ho Moriak, ale takúto sýtu fialovú farbu som mu v tvári ešte nevidel.
“O ôsmej.” Moriak lapal po dychu a dokonca aj Diri, čo je známy kľuďas mal nejaké rozšírené nozdry.
“Ale podľa Vašej zamestnaneckej karty ste sa pri odchode neodhlásili.”
Zvažoval som či to zahrať na výpadok systému, priznať že som zabudol prípadne skúsiť niečo so stratou karty, ale prerušil ma Diriho krik:
“Ty debil, vieš čo si spravil? V Loyal Bank vypadol server a nikto im to tu tri hodiny nebral! Dnes mi volal starý Loyal osobne, že s nami ruší zmluvu!!! Budeme musieť prepustiť 5 ľudí a hádaj kto bude prvý!”.
Prosebne som mrkol na Moriaka – už ma párkrát v takýchto situáciách podržal, ale teraz bol očividne celý mimo z toho, že počul Diriho kričať a navyše použiť hrubé slovo.
Diri pokračoval už pokojne: “A Vy, pán Dobrík, budete druhý. Toto bol na Vašom oddelení tretí takýto prípad za posledný mesiac.”
Chcel som začať sľubovať, že sa to už nestane, že som len musel odbehnúť za chorou matkou do nemocnice, ale spomenul som si, že toto som im hovoril minule, tak som sa len zdvihol a šiel si zbaliť veci.

Kolegovia sa škodoradostne škľabili – dobre viem, že ma považovali za lenivého fracka, čo dostal miesto len preto, že trtká šéfovu dcéru. Ja som samozrejme vedel, že minimálne traja z nich si budú o chvíľu baliť tiež a vôbec im nepomôže, že tu trávievali tri zo štyroch víkendov. Ale takú tú naozajstnú radosť som z toho nemal. Zuza bude dnes asi znova plakať… Ako však býva mojim zvykom, pozrel som sa na situáciu z tej lepšej stránky: Mám voľné celé popoludnie. Dnes mal byť síce rest, ale cítim sa dobre a mohol by som dať v projekte aspoň nacvičovací pokus.

Možno to bolo tým adrenalínom, ale liezlo sa mi skvele. Úvodná platňa – pohoda. Prvý previs – po bandách ani stopy. Kútik – oddychová pasáž. Druhý previs – mierne bandy, ale s prevahou. A som pri špárke. Cítim brutálnu silu. Pretláčam to do madiel, vydýchavam. Lišta, bočák, dynamo do obliny. Mám to! Ešte nespadnúť v záverečnej stienke. Predlaktia mám v ohni, pred očami tmu – ešteže poznám kroky naspamäť. Pri každom prečahu nahlas fučím. Všetci prestávajú liezť a pozerajú na mňa. Posledný chyt. WUÁÁÁ!!! SOM KING! Zaplavila ma vlna eufórie. Áno, za tento pocit to všetko stálo. KONEČNE SOM PRETRAVERZOVAL CELÚ BOLDROVKU!

MB