Kde bolo tam bolo, bola raz jedna boldrovka a na tej boldrovke trénoval Mirko – mladý zanietený lezec. A trénoval tvrdo, lebo lezenie miloval. Vedel zhyb na jednej ruke, campusovať po centimetrových lištách a ostatné preglejkové frajeriny, ale keďže chcel byť naozajstným horolezcom vedel aj drep na jednej nohe, odvisnúť na žabe a chodiť po slackline. Behával do kopca s dvadsaťklovým batohom, cvičil jogu a celoročne spával na balkóne. Pred spaním zhyboval do mŕtva – mal vyskúšané, že potom sa mu bude snívať o lezení.

A aj keď náhodou práve netrénoval nemyslel na nič iného. Pozeral lezecké videá, čítal Montanu, Horolezca a rozlomity.sk, ale aj climbing, 8a.nu a vôbec – čokoľvek sa v lezeckom svete udialo, Mirkovi to neuniklo. O materiáli, tréningu, taktike a bezpečnosti  mal naštudované toĺko, že by mohol prednášať na hocakej univerzite. Vedel aký žľab vedie do Prostrednej Jordánovej štrbiny aj ako vykopať záhrab. Mal smelé plány plne zodpovedajúce jeho výkonnosti. Bol tu však jeden háčik.

Samotné lezenie Mirkovi veľmi nešlo. Teda liezol šestky, čo nie je až tak málo, ale šestky liezli aj ostatní, čo netrénovali vôbec a večer namiesto zhybovania sedeli na pive. A navyše tie šestky liezli za 10 minút. Jemu to zvyčajne trvalo okolo trištvrte hodiny. Mirko si z posmeškov nič nerobil. Ten hlupáčik veril, že stačí byť trpezlivý a poctivým tréningom sa to zlepší.

V tom istom meste, na tej istej boldrovke trénovala aj krásna lezkyňa Ľudka. Mirkovi sa veľmi páčila, ale vedel, že s takým šestkovým úbožiakom oko je on by na rande nikdy nešla. Tak sa aspoň okolo nej obšmietal a sníval o tom, ako jedného dňa, keď z neho bude poriadny drtič Ľudku pozve na kávu. Raz na boldrovke počul, ako báchač Braňo, Ľudke rozpráva že skúšal Kyvaldo v Zádieli. Že je to za osem, ale vraj riadny brutal a že to ani neprebil. Ona počúvala celá uveličená, potom tí dvaja odišli spolu na kávu a Mirko osamel. Ťažko mu bolo na srdci ale vtom dostal nápad. Vylezie Kyvadlo a Ľudka isto pôjde na kávu aj s ním.

A tak sa Mirko nasledujúcu sobotu ocitol pod Kyvadlom. Zdola sa pravda neodvážil, to nie, ale po poldňovom úsilí sa mu do cesty podario nazlaňovať zo Šable. Skúša Mirko kroky s horným lanom a celkom to ide. V povestnom traverze našiel dobrý stup a tak sa zaradoval, že hneď stiahol lano a hybáj na ostrý pokus. Už sa videl aj so Ľudkou pri tom malom prútenom stolíku na pódiu v Optime, ale zdola bolo zrazu všetko inak.

Ku tomu svojmu super stupu ani nedoliezol, bo v polke traverzu mal bandasky jak prasa – vôbec nevládal. Ale to nič, na tréning je predsa odborník. Mirko sa vrátil domov a týždeň nevyšiel z boldrovky. Postavil si kópiu toho traverzu – len všetky chyty dal o polovicu menšie, stupy žiadne a previs o 10 stupňov väčší. Po týždni vedel Mirko ten traverz preliezť 4 x za sebou tam aj späť s tým že predtým aj potom urobil ešte po sto zhybov na centimetrovej lište.

Všetci ho obdivovali, aj Ľudka!

V neďeľu ide ako na hotové, ale v polke traverzu má bandasky jak prasa. Ako je to možné? Mirko hlava bystrá hneď prišiel na to, v čom je problém. Veď s horným lanom aj na stienke lezie bez záťaže a pri ostrom pokuse je ovešaný už rok starými expreskami a navyše tým nemožným ťažkým lanom. Hneď bežal do obchodu po najnovšie expresky – o 12g ľahšie. Pro šiestich ktoré do cesty potreboval to robilo 70g. A samozrejme nové ultralight lano 8,7 mm (úspora 4g/m) a pre istotu aj sedačku (- 13g) a super light lezecké nohavice (-11g).

Keď ho v tých gatiach videla na boldrovke Ľudka, normálne sa s ním dala do reči!!

Ďalší týždeň ide Mirko na istotu, ale v polke traverzu má bandasky jak prasa. A už testuje novučičké lano. To snáď nie je pravda! Smutný, neveselý sa Mirko vrátil domov, ale z Buhlových knižiek vedel, že naozajstný horolezec sa nevzdáva. Hútal Mirko,  rozhutoval, ale nič nevyhútal, neostávalo mu nič iné, len u múdrejších radu hľadať. I naťukal svoj problém a klikal a bádal. A veruže vybádal. Objednal kreatin proti bandaskám, BCAA na zvýšenie energie, megaprotein, kinedril a supergainer.

Paže mu spuchli a s Ľudkou sa dohodli na nedeľu do kina!!!

Ale predtým ešte formalita – vyliezť to Kyvadlo. Pred lezením užil ešte multivitamín, nitrolycerín a dal si infúziu s EPO. Mal aj Grippygum na zvýšenie trenia lezečiek z jedného estónskeho e-shopu. Keďže nerozumel či to má natrieť na podrážky alebo zjesť urobil oboje a šiel na to.

Cíti brutálnu silu, ale v polke traverzu má bandasky jak prasa. Zase nič. Možem sa ja na to vykašľať myslel si v duchu a náhlivo balil lano, lebo mal na šiestu dohodnuté to rande.

Tu začuje za chrbtom tichý hlas: “Šuhajko, natiahneš mi prosím nejakú peknú cestu?”
Mirko sa strhol, veď nikoho prichádzať nevidel a od údivu mu skoro lano z ruky vypadlo. Stál tam malý mužíček – deduško s dlhou bradou, v šedých filcových kraťasoch a klobúku. Cez plece lanovica a na nej oválne sovietske karabíny. Na nohách zipsovacie papuče v akých chodila Mirkova prababka kŕmiť sliepky.Mirko ho najprv chcel odbiť, že nemá čas, ale spomenul si na svoju výchovu a bol aj zvedavý čo je to za exota a tak mu odpovedal vľúdne: “A čože by ste si chceli báchnuť sváko?”
“Je tu dajaká pekná šestka?”
“Jasné, tuto Hĺa – Iná možnosť” povedal Mirko, lebo to bola najkratšia cesta, mal ju nachodenú a dúfal, že to rýchlo vylezú, aby veľmi nemeškal.

Mirko sa naviazal a kým čakal na zaschnutie tekutého mádža s údivom sledoval ako si ten dedo omotal lano popod pazuchy a cez plece, mierne sa rozkročil a povedal “Istím.” Mirko sa mu pokúšal nanútiť grigri, ale dedko že takto istí od nepamäti, že týmto novinkám moc nefandí a že či mu Mirko nedôveruje. Mirko pozrel na jeho vyschnuté ruky a nepovedal nič, lebo ho učili, že nadávať starším do bláznivých idiotov sa nesluší. Vybehol to a zliezol, povedal, že vôli tréningu ale v skutočnosti sa bál odsadnúť. Tak začal liezť dedko. Fučal, skákal po chytoch, kebyže nejde na udicu polame si nohy, lebo sedel už pod prvým nitom. A potom v každom ďalšom. Ale lezenie si navidomoči užíval. Väčšinu času oddychoval v lane ale ústa sa mu nezavreli ani na sekundu: “Aha, takže ľavačku sem, výborne, dober, skúsime tento bočák, nie, dober, a čo tak sprava, áno, tam bude lištička, výborne, ešte nastúpať, dober nafest…” Vôbec nepočúval, čo mu Mirko radil ani keď sa ho niekoľkokrát spýtal, či ho nemá radšej spustiť. A keď po skoro hodine konečne chniapol po zlaňáku mal Mirko nervy v kýbli. Keby aspoň mohol dať Ľudke vedieť že sa zdrží. Ale potom si predstavil akú má asi náladu keď naňho už pol hodinu čaká a bol za ten chýbajúci signál vlastne vďačný.

Deduško si Mirkov kyslý ksicht akoby ani nevšimol a rozjarene vysvetľoval ako geniálne vyriešil kľúčovú pasáž. Mirko si kúsal do jazyka. “Jéj Ty máš ešte vodu?” zvolal dedo nadšene keď si Mirko vybalil svoj kreatínovo-aminokyselinový regainer. Dedo ho vysúkol na dúšok. Mirko už nemal slov, chcel len čo najrýchlešie zbehnúť dole keď si všimol, že dedo jeho expresy nevycvakal.
“Je to super sesta, tak som si povedal, že to ešte skúsim na PP” hovorí a milo sa na Mirka usmieva. Mirko sa ledva ovládol, aby mu do tej rozjarenej tváre jednu nevrazil. V druhom pokuse bol dedo ako vymenený. Svižne cestu prehupkal, za 5 min. už bol naspäť pri Mirkovi a kým si ten vyzliekol sedačku lano bolo skufrované. Mirko by prisahal, že dedko sa toho lana ani nedotkol. Asi som zobral priveľa BCAA pomyslel si. Netušil, čo vy už určite viete. Nebol to totiž len taký obyčajný dedo, ale rozprávkový čarovný deduško.

“Vidím, že si dobrý a slušný chlapec” povedal Mirkovi. Vezmi si toto – a podáva Mirkovi ošúchaný, spľasnutý doma šitý madžák. A nemysli si, nie je to len taký obyčajný madžák, ale čarovný. Ruka, ktorú v ňom namážduješ udrží akýkoľvek chyt. Ale pamätaj. Použi ho iba v najvyššej núdzi, lebo to funguje iba raz. Mirko pozeral jak puk, ale v ďašej chvíli bol už úplne v šoku, lebo dedo mu priamo spred očami zmizol akoby sa pod zem prepadol. Po ceste domov o celej veci premýšľal a čím viac premýšľal, tým viac si bol istý, že to s tými BCAA prehnal a všetko sa mu to iba zdalo. Ale čuduj sa svete keď vybalil batoh, starý spľasnutý madžák bol tam.

A tak Mirko začal liezť s dvoma madžákmi. V obyčajnom čo mal nad zadkom normálne mážoval, druhý, starý spľasnutý nosil vpredu, aby doňho omylom nešiahol. Zrazu liezol oveľa kľudnejšie. Vedel, že keby niečo, stačí namadžovať v záložnom madžáku a prelezie hocičo. Kyvadlo vyliezol ako nič. Liezol plynulo, s ľahkosťou – radosť pozrieť. Tak sa odvážil aj na ďalšie prásky. A ono to zrazu šlo. Ešte v ten deň vyliezol aj KD a Starú vrazdu. Ďalší vikend sa osmelil aj na Homoľu. Ohnivé mačky, Terra innominata a dokonca Brehy a vody Jordánu. Do mesiaca mal na svojom konte zo dvadsať deviatok a čarovný madžák pritom nepoužil. Tak mu začal krásny čas – liezol cesty o ktorých vždy sníval a užíval si to. Len sem tam, keď si spomenul na Ľudku mu radosť v očiach na chvíľku pohasla. Ale potom sa pustil do ďalšej nádhernej cesty a nemysel na nič iného.

MB

Liezol práve Donekonečna a ešte ďalej keď zrazu pocítil už takmer zabudnuté pocity – neistotu a strach. Nohy na iluzórnych stupoch, zlý bočák na ľavačku, na pravačku nič, borhák dva metre pod nohami a srdce tlčúce až v krku. Tras v nohách. Chvíľku skúšal niečo vymyslieť, ale panika v ňom rástla ako tsunami a rýchlo siahol pravou rukou do čarovného madžáku. Chytil akési zrnko a plný viery zúfalca zabral. Ale chyt nepodržal, spadol dole a dosť sa zľakol. Nič iného sa nestalo. Teda okrem toho že to dal až na druhý pokus a že potom už liezol iba s jedným madžákom. A liezol stále lepšie. Ten starý, spľasnutý aj tak opatroval doma ako nejaký poklad. Mal totiž sen, že raz stretne mladého lezca čo ho bude potrebovať a tomu že ho má darovať. Keby ste o niekom vedeli, dajte mu vedieť. Do roka mal Mirko polezené nejaké tie desiatky a na ďalšiu jar dal jedenástku. V Jamesáku vyšiel o Mirkovi článok na celú dvojstranu. Na boldrovke sa okolo neho točili všetky dievčatá, ale on chodil na kávu iba s Ľudkou. A tak žili šťastne až kým nepomreli.