Nedeľa 03:45. Zvoní budík.  To ranné vstávanie ma ničí. Šťastie, že som sa donútil večer včas zaľahnúť.  Dnešný cieľ je Grószov ľad vo Veľkej Studenej doline. Cesta autom sa mi zdá každým výjazdom kratšia. Určite tomu pomohol nový kúsok diaľnice, ktorý nás „vyhadzuje” až za Popradom. Ráno je pekné, ale chladné.

Mínus 12 stupňov v Smokovci vás celkom slušne prefacká po vystúpení z dobre vyhriateho auta. Aký to má zmysel? Čo z toho máme? Otázky, ktoré bežne dostávam, a niekedy na nich neviem okamžite odpovedať. Sú totiž ľudia, ktorí to nikdy nemôžu pochopiť. Odpoveď čaká niekde ďalej, tam na konci doliny. Napadol nám nový sneh, takže šliapanie je o niečo komfortnejšie a hlavne bezpečnejšie ako pred týždňom. Míňame Záhradky i Veverkov. Ten dnes vyzerá zasa dobre, ale my máme cestu ešte ďalej. Po polhodinke šliapania sa nám ukazujú obe Grószove ľady. Dolným prechádzame navoľno. Lano naťahujeme pre Michala, ktorý je v ľadoch nováčikom, a ešte sa na sólo necíti. Dolný Grósz je položený, ale má svoju dĺžku, a prípadný pád by nebol príjemný. Ja odliezam posledný, a pri nalezení do ľadu si všímam nejakého pána, ktorý smeruje v našich stopách pod ľad.

Nad Dolným Grószom je po chvíli vidieť Horný. Je prekrásny. Široký, vysoký, ťažký. Štandujeme, každý si vyhrabáva svoje miestečko. Jožko sa rozhodol ísť prvý. Parádne lezenie ako vždy. S prehľadom na štyri šruby a už je hore. Za ním lezie Martin a potom Michal. Idem posledný a beriem foťák. Chcem si nás odfotiť všetkých nad ľadom. Už sa chystám naliezť do ľadu, keď počujem vrtuľník. Asi nejaké cvičenie. Tasím foťák a pálim jedno foto za druhým.

[View with PicLens]

Potom leziem hore, a tam nachádzam odpoveď na otázku PREČO. Prečo to všetko. Stačí sa obzrieť. Po zlanení dávame niekoľko rúnd rôznymi miestami ľadu. Ľavá strana má súvislé kolmé miesto asi 12 metrov. Veľmi ťažké. Každý už má dosť, tak pomaly schádzame. Na Hrebienku sme už za tmy. To bola zasa vydarená akcia.

Po návrate domov zisťujem, že nešlo o nácvik. Zrejme ten pán, ktorý sa blížil žľabom za nami. Vraj lavína. Čudujem sa. Odkiaľ, ako, kedy? Nevieme čo sa stalo. Okolie pod Dolným Grószom nevyzeralo na zosuv žiadnej lavíny. Čo sa naozaj stalo, vie asi len dotyčný. My sme si to hore nič netušiac vychutnávali, kým dole sa odohrávala dráma. To je irónia. Želám dotyčnému skoré uzdravenie. Tak zasa nabudúce.

Rasťo

Foto:  Rasťo