27
Expedícia Slovinsko
Počasie na nič a tak sme skúsili či inde nebude lepšie. Nebolo. Všetko bolo zatečené, mokré hmla a poprchávalo. Padla veta “Tak to sme radšej mohli isť na preteky …”
Dve plné autá rozlomiťákov sa rútia maďarskými a neskôr slovinskými diaľnicami smer juh. Najprv stretávame na diaľnici veľkú loď a tak sa vlečieme za ňou ale po chvílke smer pumpa. Neskôr už sme tu loď nedobehli takže asik napla plachty … kolo polnoci zvoní Emby. My že čo? Nasleduje zachrana popradčanov kde im najlepšie auto na svete vypovedalo 160km pred Ospom službu. No čo už Fiat Multipla forever… Spať ideme 5:55 lebo ešte trebalo osláviť príchod.
Ráno snaha o lezenie v Ospe. Čo to každý poliezol, po 5 až 7 ciest. Maťo išiel ešte zachraniť Robina ktorému oprávar naznačil že autu môže dať posledné zbohom. No ale na dnes stačilo športu. Presun na posedenie do campu pod Ospom kde nám majiteľ zadarmo dovolil parkovať s tým že večer sa máme zastaviť na vínko. Tentokrát ideme spať už o 5:15 že zajtra veľký šport.
Ráno. Och. No čo už ideme smer Črny Kal, po zorientovaní nasadzujeme pekelné lezecke tempo že poobede už pomaly tam nemáme čo liezť. Leo a Lucka sa vybrali na cyklistický výlet že najdu nejakú reštiku že je MDŽ. Oni ju síce našli len dokial sme ich my našli už sme stihli aj západ slnka nad morom a namočenie lezečkami zodratých nôh do slanej vody. Ženy nás naučili nové slovo že “gentleman” tak platíme ženám MDŽ večeru mi si dáme pivko a presun naspäť do Xaxidu osláviť posledný večer v Slovinsku. No …
Nedeľa. Rozlúčkové lezeníčko v Črnom Kale s návštevou miestneho hradu. Kde sme išli normálne peši len Milan s Duškou museli na vežu kde stál hradík vyliezť a potom aj zlaniť. Opäť malá záchrana popradčanov a ich presun k nepohyblivému autu kde už čakala odťahovka.
Záverečné jedno v Slovinsku a s výkrikom – “Budúci týždeňn pojdeme radšej do Zádielu” zamávame už suchým skalám.
Guud Luuk
Jerry
Pridať komentár