Dohodnutí sme boli, že víkend 1-3.3 budeme v Tatrách, ale Džan ochorel. Tak som si našiel spolulezca na Záhradky, liezlo sa paráádne a keď sa človek rozhýbe, tak sa chce len rušať. Tak sme sa dohodli, že na vyliečenie sa má ešte týždeň a ideme na Tupú.

Dňa 7.3 som išiel s Báčikom na Tupú presvedčený tým, že vybehneme Superculoir, ale viditeľnosť bola paráádna – 15 metrov, čo prospelo k tomu, že sme ani nástup nenašli. Vysrali sme sa nato. Išli sme na chatu, kde som chcel dohodnúť nocľah, žeby sme tam prespali s Džanom a jeden deň vyliezli Gálfyho a druhý Superculoir, ale teta na recepcii nás nechcela ubytovať, lebo má mať plný hoteľ a dokonca nechcela pristúpiť ani na alternatívu spania na karimatke hockde, čo ma dosť sklamalo. Večer prišiel Džan do Kežmarku, balíme bágle naľahko.

Dňa 8.3 mi zazvonil budík o 4:00, nechcelo sa mi odlepiť z postele, ale išiel som zvariť čaj, vyhygienovať sa a zobudiť Džana, ktorý spal o 5 minút dlhšie – sviňa! Situácia obdobná – viditeľnosť žiadna, tak ideme na kávu na chatu, ujo barman na nás kuká, že čo tak skoro robíme na chate. Pijeme kávu a ľa zrazu sa to roztrhalo, aspoň vidíme nástup. Dopili sme kávu,  zatiahlo sa. Džan začne monológne rozprávať do luftu, že takto sme sa nedohodli. Tak pijeme čaj, zrazu sa to trochu roztrhalo. Bežíme pod nástup, chodenie po mäkkom snehu pripomínalo štýl spitózy. Smejem sa z Džana, že sa nemôže postaviť, lebo je zaborený po pás, obehávam ho – pár krokov a Džan sa smeje zo mňa. Kukáme na nástup kde začneme, zrazu to všade naokolo začalo padať – nečudujeme sa, lebo je ceplo. Rúbem krompáč do trávky, nedrží to moc dobre, všetko čúra, čo nám dáva na známosť, že to bude na dlho, kuk na hodinu a je dačo po jedenástej – sereme nato. Kŕmime sa mušli tyčinkou, zostupujeme zase smejúc sa sebe. Už sme v kosovke, zrazu pristal expres rovno tam, kde sme zostupovali, hluk riadny, kukáme na seba, že stačilo 5 minút a by sme plávali. Ideme na pivo, že zajtra to bude lepšie.

Dňa 9.3 – teplo, do Tatier sa nejde. Ideme aspoň pošaškovať do Maxu do Popradu, lebo sme celí nadržaní, večer nasleduje výluh v termálnom bazéne. Nafičani ideme spať, že v nedeľu lezeme.

Dňa 10.3 – budík o 4:30 – nechápem mu. Ranné kŕmenie, čaj a ideme z tadzi. Príchod na Popradské pľeso – chčije a hmla. Dedukujeme, že je to na hovno a ideme preč.

P.S: Červená značka vedie na Popradské pleso, keby dakto nevedel.

J&J

[View with PicLens]