Pôvodne to mal byť Mount Blanc z Talianskej strany, ale jedna túra v Tatrách dva týždne pred odchodom ukázala, že staré zranenia ešte nepustia na niečo dlhšie ako dva dni šľapania. Tak rozhodli sme sa pre náhradu, ktorá ležala v polovici cesty na Blanc a s približne polovičnou výškou. Rozhodnutie padlo jednoznačne na Triglav (2864 m.), najvyšší kopec Slovinska nachádzajúci sa v Julských Alpách.

V deň osláv SNP 29.8.2015 sme ráno vyrazili z Košíc v zložení Peter Mlynárčik (Mlynček), Karči Kolesár a Boris Chaloupský, ktorý prišiel na dovolenku z Británie. Smer cesty bol Budapest, Ljubljana a Jesenice, kde sme sa dostali do zápchy smerujúcej do Rakúska. Nakoniec sme odbočili a pokračovali do dedinky Mojstrana a ďalej do doliny Vrata na Aljažov dom, kde sme prišli niečo po 21:00. Ubytovali sme sa v budove vedľa centrálnej chaty, kde je aj bar za cca 10 EUR na osobu. Na Alpenverein je to za 7 EUR.

V nedeľu 30.8.2015 po raňajkách v centrálnej chate, kde majú výbornú kávu sme pohodlne vyrazili hore Tominškovou cestou, čo je čiastočne zabezpečená ferrata. Počasie je nádherné, máme šťastie. Na mieste kde začínajú zabezpečené úseky, dávame sedačky a prilby. Šlo by to aj bez toho, ale ak ich už máme tak prečo ich nevyužiť. Míňame sa s väčšou slovinskou skupinou a vzájomne sa povzbudzujeme, že už pivo nie je ďaleko. Mysleli sme tým chatu Triglavski dom vo výške 2515 m. Na križovatke ciest Tominškova cesta a Cez Prag sa otvára široká vyprahnutá kotlina, cez ktorú vedie cesta cez viaceré stupne až na chatu. Boris, ktorý šiel rýchlejšie už nás čaká s troma pivami slovinskej produkcie Laško-Zlatorog. Ej, ale dobre chutilo, aj keď stojí 3 eur, nevadí. Pri chate je aj kaplnka, kde o 18:00 sme sa zúčastnili aj omše. Omše zvyknú byť v sezóne tuším v období
?.jún-?.september o 18:00. Kňaz je sympatický horal, keď sa ho pýtam koľkokrát už bol na Triglave, odpovedá toho týždňa už dvakrát … Ľudí na chate je veľa, hlavne Slovinci, Nemci, Taliani ale aj Češi a stretli sme aj skupinu Slovákov, partia esperantistov, ktorí robia strechu Európskej únie. Ešte otočíme nejaký ten Radler a urobíme si sáčkove polievky z vriacej vody, 1 liter za 3 eur.

Večer spíme v predsieni kaplnky, kde sme sa skryli kvôli silnému vetru. Cítili sme sa bezpečne pod Božou ochranou.

Pondelok 31.8.2015, krásne ráno, bez vetra. Vyrážame okolo 7 hodiny. Pred nami stena Malého Triglavu. Začína opäť zabezpečený úsek skoro až na vrchol Triglavu. Sedačky síce na sebe máme, ale nevyužijeme ich, dokonca smerom hore nevyužívame ani zabezpečovacie pomôcky, snažíme sa ísť „čisto“. Sem tam treba čakať na za inými turistami, ale nie je nejaká zápcha. Stúpa sa plynulo. Cestou vidieť v diaľke GrossGlockner (3798 m.), najvyšší kopček Rakúska, kde sme boli s Borisom v 2010 (spolu s E.Péchym a D.Magdoškom). Na vrchol prichádzame okolo 9, je tam už veľ ľudí. Krásne počasie umožňuje si vychutnávať pohľady do všetkých strán. Ľudia sa fotia hlavne pred Aljažovým stĺpom, čo je taký núdzový bivak v tvare rakety. Kopec Triglav svoje pomenovanie získal podľa starodávneho slovanského božstva, ktorého tri hlavy zastupovali v ľudovej mytológii nebo, zem a podzemnú ríšu.  Pre Slovincov je kopec národným kopcom podobne ako pre nás Kriváň a je nepísanou povinnosťou pre Slovincov vystúpiť aspoň raz za života hore. My sme zaspievali na Kráľovej holi a povzbudili sme aj niekoľkých ďalšie skupiny aby niečo zanôtili. Pomerne dlho sme sa kochali krásou okolo nás a tak na chatu sme zišli až niekedy okolo 12:00. O 13:00 sme sa pohli smerom dole, cestou Cez Prag. Cestou sme videli kozohorov. Exponovanejšie úseky sú zabezpečené prevažne železnými roxormi. V jednom asi najexponovanejšom mieste aj oceľovými lanami.  Tam sme sa aj radšej zaistili do toho lana, keďže dole sa ide trochu horšie ako hore. Na Aljažov dom sme zišli až okolo 20:00. Taká skúsenosť, čo môže byť dôležitá je, že časy udávané na značeniach sú dosť podhodnotené, treba počítať s dlhším časom.

Utorok 1.9.2015 odchádzame na jazero Bled, ktoré nie je ďaleko. Je to nádherné jazero obkolesené vysokými kopcami cez 2000 m. V strede je ostrov na ktorom je kostol. Zaplávali sme si aj na neho nech opáčime ako to tam vyzerá. Pri jazere na vysokom bralu sa týči aj hrad. Určite odporúčam prísť sa pozrieť a zaplávať aj keď je to silne turistické centrum a pivo je nie najlacnejšie. Potom cez Ljubljanu pokračujeme do mesta Koper pri mori, kde sa máme stretnúť s Brankom, ktorý bol v roku 1998 na študijnom pobyte v Košiciach. Teraz učí na univerzite v Koperi. Nevideli sme sa 17 rokov, tak teraz nadišla chvíľa oprášiť staré kamarátstvo. Naozaj ujal sa nás veľmi veľmi starostlivo a pohostinne. Previedol nás centrom, pozval na naozaj bohatú večeru z morských živočíchov, dokonca sme mohli spať v jeho byte. Koper je už také typické stredomorské mesto. Jeho talianky názov je Capodistria, čo v preklade znamená hlavné mesto Istrie.

Ďalší deň 2.9.2015 (streda) nás vezme ešte svojim autom do Terstu na kávu a na taký kopec, kde je moderný kostol odkiaľ je nádherný výhľad na Terst a na more. Káva v Terste je naozaj delikátna.
Keďže Slovinsko má iba cca. 40 km dlhé pobrežie na výber pekných pláži nie je asi až taký bohatý a tak sme si nechali poradiť. Poradil nám pláž pod útesmi pri dedinke Strunjan, kde je aj prírodná rezervácia. Mal pravdu, bolo to pekné. Spali sme v krčme s otvorenou terasou s pripraveným príbehom, že sme prví zákazníci a čakáme na rannú kávu.

Vo štvrtok 3.9.2015 prichádza lezecká časť výpravy. Ideme do oblasti Črni Kal, ktorá sa nachádza neďaleko Koperu. Obávali sme sa či nebude príliš teplo na lezenie na skalkách, ale bolo fajn. Zaujala ma značka parkoviska, ktoré bolo určené horolezcom. Také niečo by mohlo byť aj na Turniskách J. Na skalkách bolo živo, Taliani, Slovinci, Nemci, Poliaci i nejakí Česi no a my Slováci. Nemali sme ambície nejak veľa liezť, ale keď sme už tam, tak ochutnáme čo to z miestneho lezenia. Tak na začiatok sme dali komín za 3 a Duško Beránek humorne poznamenal, že možno sme aj urobili prvý Slovenský prelez J. Ale odhadujem, že je to ťažšie ako 3. Najťažšiu cestu sme šli JŽ za 5a, veľmi pekná cestička . Cesty sú veľmi dobre odistené. Po lezení sme šli do nádherného stredomorského mestečka Piran, kde je krásne more a centrum. Dobrý bar na začiatku Piranček. Keďže to bola posledná noc v Slovinsku, chceli sme sa osprchovať a tak, tak sme si našli ubytko v Luciji, čo je akoby časť Portoroža v hotely Koblar za 20 eur na noc. Pekný hotel na kraji mesta s veľkou terasou.

Piatok 4.9.2015 sme sa zastavili na ceste späť v Ljubljane a pokračovali sme do Budapesti, kde som sa mal zastaviť u rodiny. Cesta prebiehala v pohode, akurát v centre Budapesti som sa riadne zapotil v doprave, kde sa zišiel naozaj klasický kompas, ktorý mal so sebou Boris.

Sobota 5.9.2015 sme vystúpili aj na najvyšší kopček Maďarska Kékes (1014m.) v pohorí Mátra.. Po dlhoročnej náročnej príprave sa nám teda podarilo vystúpiť (autom skoro na vrchol). Pohorie Mátra je ale rozsiahle a pekné. Večer sme sa presunuli do Egru, kde sme zapadli do výbornej pivničky Bíró borozó (pivnica č.2) v údolí krásnych žien (Szép aszony volgye). Zapili sme pekný týždeň výbornými Egerskými vínami a okolo 3 ráno sme šli do blízkeho campingu za 7 eur na noc. Cestou sme ešte zaspievali  Na Kráľovej holi a ani na papuľu sme nedostali J.

Nedeľa 6.9.2015 v rámci triezvenia sme sa boli pozrieť na známi Egerský hrad, ktorý obrancovia obránili proti dvadsať násobnej presile Turkov v roku 1552. Z Egru sme šli cez pohorie Bukk smerom na Miskolc a boli sme prekvapení tiež rozsiahlosťou pohoria. Pred Miskolcom je pekná turistická dedinka Lilafured a niekde v jej okolí sme zaregistrovali aj lezeckú oblasť. Snáď niekedy by sa oplatilo ísť sa tam pozrieť.

29.9.2015 Peter Mlynárčik (Mlynček)

[View with PicLens]