Psotkov memoriál – 31.ročník, Tatranská Lomnica, 16.10.~18.10.2015  – V trochu oklieštenej zostave oproti minulému roku (Maroš pracovné povinnosti, Evka Holotová prihlásená ale ochorela) sme sa opäť zúčastnili asi najstaršieho tatranského horského behu v zostave:

XXXI. ročník Psotkovho memoriálu bol vo viacerých smeroch výnimočný. Pozmenený organizačný štáb, nové miesto štartu a cieľa a výrazne pozmené a sťažené trate EXTRÉM a BASIC. A navyše po niekoľkodňových dažďoch a snežení v najvyšších polohách bola trať EXTRÉM upravená do nižších polôh pásma kosodreviny a lesa. Dĺžka cca 30 km a prevýšenie odhadujem tak 1150 m až 1200 m.

Časový harmonogram:

Piatok 16.10.2015 – cca 21:00 – príchod do hotela Sasanka, registrácia pretekárov, ubytovanie, pár piviek

Sobota 17.10.2015 – Psotkov memoriál – 31. ročník, 2015

Štart na trati EXTRÉM plánovaný na 9:00 sa celkom nestihol, ale s prvými jemnými kvapkami mrholenia sme vyrazili s asi 8 minútovým meškaním. Teplota za úplného bezvetria ideálna na behanie. Vlhosť vzduchu, ktorú ešte zvyšovalo časté mrholenie, nebola až taká príjemná, ale vcelku nevadila. Čo bolo nepríjemné a nebezpečné, bol po viac ako trojdňovom intenzívnom daždi rozmočený, blatistý a šmykľavý chodník s množstvom mlák.

Prvú časovku skrátili a bežala sa len pod Sliezsky dom (Tatranská Lomica-Rainerova chata-Hrebienok-Sliezsky dom). Odtiaľ bol presun po zelenej a žltej značke do Starého Smokovca. Druhá časovka mala štart dole na zjazdovke na Jakubkovej lúke. Hore zjazdovkou, traverz doprava a padák ku modrej značke. Po modrej značke nekonečným stúpaním na rázcestie pod Slavkovským štítom a po magistrále na Hrebienok, kde bol cieľ druhej časovky. A odtiaľ už len zrýchlený presun do Lomnice, aby človek stihol celkový limit, ktorý bol päť hodín.

Na trať BASIC (Tatranská Lomnica-Rainerova chata-Hrebienok-Starý Smokovec-Rázcestie pod Slavkovským- Hrebienok-Rainerova chata-Lomnica) sa štartovalo o 9:30 a bežala sa v kuse bez časoviek.

Po tretej vyhlásenie víťazov a výsledkov v jednotlivých kategóriách a potom sa to nejak rozplynulo do stratena. Z toho poobedia mám taký rozpačitý dojem. Živá hudba v kútiku dvora prilákala zopár nadšencov (zabalili to ale veľmi skoro), zopár ľudí sedelo v stane pri pivku ako na púti (pri tom počasí tam nebolo veľmi teplo) a menšie skupinky, citlivejšie na chlad, boli v malom bare. A veľká spoločenská miestnosť v Sasanke zívala prázdnotov, bo tak sa niekto rozhodol. Kto nie je v Sasanke ubytovaný, tak tam ani nepáchne. A bolo úplne jedno z akého dôvodu. Či na záchod, či s deťmi do detského kútika, alebo len na návštevu k Miškovi Orolínovi na izbu. Všetci mali zákaz vstupu s veľmým „Z“. Zvláštny prístup, s akým som sa zatiaľ nikde nestretol a to nie som najmladší…

Ale aj napriek niekoho veľkej snahe zabiť zábavu sme sa nedali, a „zdravé jadro“ z Košíc na čele so Zombim sa výborne bavilo. Najprv to bolo o speve a harmonike. Potom Zombi vybehol na „parket“, teda uličku medzi stolmi a lavičkami a predviedol zopár tanečných kreácii. Po chvíli Peťo Tomko vyhlásil: „Snáď ho v tom nenecháme samého“ a už sa to rozbehlo naplno. Peťo, Katka, Lenka, moja maličkosť a pridali sa aj ďalší. Na chvíľu dokonca aj pán Štec. Perfektná zábava až do polnoci. A bez barmanky by to nešlo, bo vyberala a púšťala takú hudbu, na ktorú sa dalo tancovať.

Tesne pred polnocou to vzdala Lenka. Katka a ja tak asi o štvrť na jednu a Zombi to „potiahol“ až do jednej. Teraz neviem, čo bolo náročnejšie, či behanie alebo ten zhruba 5 hodinový tanečný maratón. U Zombiho určite ten tanec, bo pri behaní sa tak nespotil a nezadýchal.

Nedeľa 18.10.2015 – Nedeľná prechádzka na chatu pod Rysmi

V nedeľu pri raňajkách sme zvažovali rôzne možnosti aktivít. Kežmarský štít sme pre lanovku zrušili. Ja som nebol ochotný dať 19 EUR za lanovku, Zombi zase nebol ochotný ísť pešo na Skalnaté. Dať si pivko na Zamke bolo lákavé, ale to sa nám zdalo príliš blízko. Vysoká bola veľkou výzvou, ale keďže Zombi chcel dospať noc po raňajkách minimálne do desiatej, tak mi to akosi časovo nevychádzalo. Napokon sa pri nás pristavila Lenka, že ide pozrieť známych na Chatu pod Rysmi, kde predtým robila, a bolo rozhodnuté.

Katka prehlásila, že na Chatu pod Rysmi nemusí a že by sa mala učiť, tak som ju odprevadil na vlak, bo aj tak nebolo čo robiť. Keď som sa vrátil, Zombi sa akurát balil. Po desiatej odchod zo Sasanky k autu, a smer Popradské pleso. Cestou pokus o kávu vo Vyšných Hágoch, ale krčma zavretá, potom výmena názorov na Popradskom plese o účele platenia parkovného a napokon končíme na Štrbskom plese pred Litvorom. Potom ešte chvíľu čakáme na Lenku, zase chvíľu kým sa zbalí a o pol dvanástej vyrážame. Na Majlátke polievočka a pivko (Zombi s Lenkou kávu a nejaké nealko) a poď ho ďalej. Na reťaziach to trochu šmýkalo, hore pod chatou namŕznutý chodník a okolo biele namŕznuté steny a hmla. Ako dobre, že sme nešli na Vysokú… Pred treťou na chate, niekoľko čajíkov, horec a dojedám bryndzové halušky po Lenke. Po štrtej odchod dole. Dole to šlo o dosť rýchlejšie, bo čelovky sme prezieravo nechali v aute a nechcelo sa nám šľapať potme lesom. Z magistrály pár foto z krásneho západu slnka nad Vysokou a Zlobivou, a rýchlym tempom dole. Ešte krátka návšteva u Maroša, večera vo Furkotke a o štvrť na desať vystupujem zo Zombiho auta na Ťahanovciach.

Krásny aktívny víkend za nami a hor sa odpočívať pri telefónovaní a ťukaní do klávesnice kompu v práci.

*Jednotlivé kategórie ešte neboli zverejnené, len celkové poradie, ale asi 6/11 v kategórii 50~60 rokov.

Aj keď sa to ťažko porovnáva na takmer úplne nových tratiach ktoré neboli všade v dobrom stave (blato, mláky, šmykľavé korene a šutre), mám pocit, že Katka sa výrazne zlepšila a aj Luky dosiahol lepší výsledok. Tomy mal premiéru a ja som sa oproti minulému roku trochu viac trápil ale s úsmevom na tvári.

Maggi

[View with PicLens]