Tak to znovu začína! Pre niekoho prvý, pre niekoho druhý a pre niekoho už tretíkrát. Je sobota 3.8.2013 02:00 hod. Zozbieravame sa v KE do zelenej dodávky, ktorá bude na najbližší týždeň našou jedálňou, spálňou, obývačkou … . Trasa už dobre známa! Maďarsko, Slovinsko, Taliansko, Švajčiarsko – Zermatt.

Vo večerných hodinách sme dorazili do dedinky Randa  (cca 15km od Zermatu). Tu pre dnešok končíme. Počas varenia intenzívne debatujeme o ďalšom priebehu expedície a hlavne o útoku na vrchol. Medzitým, to občas prekladáme nejakým tým gambáčikom. Nedeľa ráno, počasie sa zatiaľ drží. Prebaľujeme batohy. Na počudovanie ich objem a váha nieje až taká strašná ako prvýkrát (daco sme še už naučeli). Lanovkou sme sa vyviezli na Schwazrsee 2600 m.n.m a ďalej pokračujeme po vlastných až na Hornlihutte 3200m.n.m.. Už len postaviť dom (stan), vypiť na chate po jednom pive, aj to len v plechovke (1kus 6 eur – ta preto len po jednom).

Kedže v pondelok hlásia asi najlepšie počasie počas nasledujúceho týždňa, tak útok na vrchol sa koná v pondelok. Z čoho vyplýva, že na aklimatizáciu nebude čas, takže aklimatizácia nebude! Znovu nejaké varenie, debatky o zajtrajšom útoku, tentokrát sa to neprekladalo žiadnym gambáčikom (šak idzeme na veľky kopec, ta rešpekt ne). Nejako sme pozabudli na poistenie, tak ho tak na rýchlo uzatvárame cez mobil. Blbé je na ňom to, že platí len do výšky 4000m.n.m. To však nevadí. Uzavreli sme ešte jedno. Naše, nad 4000m.n.n s názvom “Budeme dávať fest pozor!”. Ľaháme spať ešte za svetla, veď budíček je 02:00 hod.

Budík ešte ani nestihol zazvoniť a mi už sme všetci hore. Vonku je prijemne, cca. 0°C, nebo jasné, plné hviezd. Popíjame čajík prichystaní ešte včera a z ničoho nič už stojíme pod nástupom. Je presne 03:00. Nasadili sme parádne tempo, pekne sa nám darí ukrajovať meter po metri z tých 1200 výškových metrov. Celý výstup je také dvojkové, trojkové lezenie vo veľkom lokrovisku. Štvorkové pasáže, sú asi štyri a sú odistené fixami. V miestach, kde pred 2 rokmi, keď sme tu boli bol sneh, dnes je len čistá skala. O to lepšie. Postupujeme zatiaľ bez mačiek. Pomyselný vláčik čeloviek je ešte hlboko pod nami. Začína svitať, je cca 6:00. Dosahujeme núdzovú chatku Solvejku 4000m.n.m. Tu nám končí spomínané poistenie, ale veď máme aj to druhé. Naše). Mala pauza na nejaké pitivo a ide sa ďalej. Začínajú nás dobiehať prví vodcovia s klientmi. (no, ale oni sú iní borci, majú tote nožiská a birujú).Tak len na okraj o tích vodcoch čo sme stretli mi počas výstupu jedným slovom – Ko..ti. Parkrát nás dostali do dosť blbých situácii, ale to nevadí, šak chlapci sú tam doma a mi to nejako prežijeme. Len chudák tí ich klienti.  Vedú si ich tam na šnúrkach ako keby venčili psov. Kto by sa nedal vyvenčiť za 1000 eur, alebo koľko to stojí!?

Naspäť k výstupu. Už sme dosť vysoko nad miestom kde sme sa pred 2 rokmi otočili. Začínajú už aj snehové pasáže, takže sa budú obúvať mačky. Čaká nás posledný, asi najnáročnejší úsek výstupu. Je odistený fixami. Maroš s Milanom ho stihli vyliezť ešte pred tým ako bezohľadní vodcovia s klientmi začali zostupovať. Takže ja s Milanom č.2 sme tým “pááánom” uvolnili cestu a potom pokračovali ďalej. Posledný úsek je cca 50 stupňuvý snehový svah a sme na vrchole!!! (ta še podarelo). Niekto akurát vstáva a my už sme hore! 9:00 hod. 4478m.n.m. Tenkou, ale fakt tenkou snehovou žiletkou sa dostávame aj na taliansky vrchol, kde je aj veľký železný kríž. Počasie a výhľady na vrchole máme ako z knižky. Ani sa mi nechce veriť, že nám to tak parádne vychádza. Fotenie, nejaké to video, cukrík a utekačky z toho kopca dávaj dolu. Niečo sme zlanili, kvôli bezpečnosti, ale väčšina zostupu bola freesolo (tak ako aj väčšina výstupu, alebo aj celý!?). Po 15 hod. od nástupu sme znova pod nástupom (chválabohu) A to je tak asi šicko.

Zbytok dovolenky (expedície) sa už len tešíme z úspechu, varíme, plánujeme ďalší kopec a samozrejme pravidelne, v čoraz kratších intervaloch, prekladáme gambáčikom. Bol by som zabudol. Ešte sme si vyliezli v Talianskom Arcu jednu krásnu 300m stenu. (cesta Barbara-VI.) Milan s Marošom si vyliezli cestu hneď vedľa našej Bertamini-VI, ale premenovali si ju na “Barbara vydretá na sucho”  (to už vám porozprávajú sami,  že prečo) Po dolezení sa už aj Milan č. 2 začal tešiť z podarenej dovolenky (expedície), takže teraz sa už tešíme všetci štyria.
Rasťo, Milan Kolibar, Milan Kluknavský, Maroš

[View with PicLens]