Troška kultúry, aj básničkou sa dá pekne vyjadriť vzťah k lezeniu.

Ešte predtým, ako som tam vkročil
dedo, otec o čom rozprával
Majestátnosť i jednoduchosť
Dokonalé Kráľovstvo

Ležím na planine
V tom tichu utápam sa
Pionier(s)ka na mňa zazerá
Zmráka sa

Zavriem oči,
zapchám uši.
A hľa! Som sám.
Búrka odišla

Ani kvapka nespadla
Vánok trávu roztancoval
Vôľa pôdy ruky vypína a
chce si ma vziať

Na môj údiv, poddávam sa
Dobrovoľne a pomaly
Nech si robí, čo chce
Nech sa predvedie

Unáša ma! Unáša ma!
Ááách, veď predsa ona môže
Lietam si, vznášam sa
Som nad vecou, nebojím sa

Pionier(s)ka do spomienok odetá
K Oltáru modli chodím sa
Traja Králi. Čestná stráž zádielska.
A tam, tam Homoľa vŕšok hrdo vytŕča
Niekto klope, ten zvuk poznám
Dunivý a drevený
Asi už tuším, čo sa deje
Snívam

Zabojujem!
Maličký, kdeže si bol?
Tak ako tatko, maminka, v Zádieli a . . .
. . . do vrchov liezol som.

MF

K ( písmeno Ká) – kráľovstvo, Z – Zádiel