Minulé leto sme dlho váhali kam pôjdeme. Víza do Ruska sme nezohnali včas, pozerám ešte nejaké kopce na gruzínskej strane no nakoniec Mišo rozhodol za všetkých: Ide sa do álp. Chytám sa za hlavu, boha strašne nemám rád preľudnené alpy. To nič musím sa premôcť veď ja aj tak pindám na všetko.
Niekedy koncom júla sme vyrazili do Álp. Mám deja vu keď už zas vystupujem z taxíku v Zermatte. Batohy na chrbát a predierame sa pomedzi turistov až k lanovke. Kus mi spadla sánka keď za lístok pýtajú 2x toľko čo pred rokom. V daždi nasadáme na lanovku a vezieme sa do peknej fujavice pod Klein Matternhorn. Obliekame cegečka, šály, rukavice, čiapky utekáme hľadať bivak. Vonku fajna fujavica jedno oko zalepene od snehu druhým nejak intuitívne bežím po doline. Predo mnou Mišo s Janou. Nadmorská výška mi dáva riadne zabrať no keď začali lietať blesky pridal som do kroku, batoh jak sviňa, tí dvaja sa mi už dávno stratili no neva. Asi po hoďke a pol prichádzeme pod Bivacco Rossi – Volante (3700) – taká plechovo drevená chajda v strede fajnej steny. Do bivaku sa ide dvojkovým terénom.

Druhý deň sa preberáme do slnečného rána…či obeda? Kto vie, vydávame sa na Roccia Nera (4075), ktorý leží kúsok nad bivakom. Tretí deň smer Castore (4228)! Výška mi dáva zabrať nakoľko sme nemali aklimatizačku. Ináč Castore je veľmi pekný kopec. Výjdete hore cestou pozdravíte asi tisíc nemecky hovoriacich ľudí, vyjdete na vrchol a potom idete po úzkom hrebeni, samozrejme iba tu môžete stretnúť českých turistov. Ďalej následuje šlapanie po nekonečnej doline až k chate. Tu stretávame partiu z moravy, smejeme sa z pražákov. Srandisti pražáci prišli oblečení ako zamestnanci Kositu, kokos fotia sa s každou ľadovcovou trhlinou, nehovoriac o pózovaní v trhline, pri trhline, nad trhlinou, vedľa trhliny a tak. Človek sa zasmeje pri ich kúskoch…teda rozume. Na chate znejú varovné hlasy, že sa má pokaziť počko nasledujúce dni. V pláne bolo pokračovať cez všetkých 12 (tuším) vrcholov až na Monte Rosu. Tí dvaja sú v pohode, ale moja hlava je ako balón, už druhý deň vyzerám, ako matoha tak ma celkom potešilo, že sa vraciame. Cesta späť taká istá, hajde ešte v Zermatte kúpiť nejaké vzácne himalájske artefakty, ktoré pod Matternhorn neodmysliteľne patria a daváj domov. Dúfam, že nabudúce už pôjdem inde ako do álp!
Odporúčania: čo najľahší batoh!, čo najviac peňazí, lepšia kondička, musí byť dobrá partia,
Hore zdar
Marián Huštaty

[View with PicLens]